Svet je (opäť) modro - žltý!

21.12.2021 13:12

Rok 2021 bol výnimočný, keďže sa počas neho uskutočnilo až štvoro florbalových Majstrovstiev sveta - šampionát juniorov a junioriek sme si vychutnali postupne na konci augusta a na začiatku septembra, na konci novembra sa vo švédskej Uppsale uskutočnilo vrcholné podujatie žien a na začiatku decembra v Helsinkách rok odložený šampionát mužov. Florbalu bolo toľko, že sa k stručnému zhrnutiu oboch koncoročných podujatí dostávame až takto pred vianočnými sviatkami - s potrebným odstupom na pretrávanie skvelých športových zážitkov.

Krásna IFU Aréna počas finále 13.Majstrovstiev sveta žien

Svet je (opäť) modro - žltý

V roku svojho 40.výročia založenia dostal Švédsky florbalový zväz od svojich reprezentácii dva zlaté darčeky. U žien sa to samozrejme čakalo - už pred šampionátom sa vedelo, že ženy Švédska majú v kádri nie 5, ale 20 florbalových hviezd (ok, napokon 21, keďže Sofiu Joelsson po otrase mozgu pred play off nahradila Jonna Sjöberg). Navyše, káder tvorilo až 11 debutantiek, hráčok, ktoré to zlato na domácich MS chceli o to viac získať. Švédky sa pritom nenechali učičíkať ziskom siedmich titulov Majsteriek sveta v rade a voči poslednému šampionátu zmenili aj spôsob hry: z rozostavenia 2-1-2 s vysokým napádaním prešli na v súčasnosti módne 2-2-1, takže po strate loptičky napádali súperky hneď štyrmi florbalistkami. Týmto megaofenzívnymm poňatím hry postupne zničili nielen naše Slovenky, ale aj Nemky, Fínky, Nórky, Švajčiarky dohromady 78 gólmi(!!!).

Asa Karlsson, trénerka Švédok - zobrala do tímu 11 nováčikov na MS, zmenila spôsob hry, získala ďalšie zlato a dostala sa do siene slávy IFF...

Finále - princezná Maja a kráľovná Emelie

Áno, finále bolo o inom.
Keby Oona Kauppi dokázala vystreliť v presilovke z prvej, keby z následnej prihrávky jej sestra Veera trafila odkrytú bránku, písali by sme o smutnej striebornej švédskej mašine.

24 gólov na jednej fotografii - #13 Wilma Johansson (9 gólov), #28 Veera Kauppi (15 gólov)

Pred Fínkami treba dať klobúk dolu, dostali od Švédok 3:9 v základnej skupine, vo finále prehrávali od prvej minúty, no dokázali sa vypnúť k výkonu, vďaka ktorému zápas svojou úrovňou musel nadchnúť každého - ak si ho nevidel, klikni vpravo.

Lasse Kurronen pripravil svoj tím na rozhodujúce zápasy vynikajúco - napriek tomu pri pofinálovom podávaní si rúk s Asou Karlsson musel sucho konštatovať: "..you won it. As always..."

Lenže, v ťažkých okamihoch sa ukazujú silné charaktery.
Fínky svoju jedinečnú šancu rozhodnúť predĺženie nevyužili. A Švédky majú Maju Viström... Pred MS sme sa zamýšľali, ako bude vyzerať Švédsko bez možno najlepšej hráčky, aká kedy túto hru hrala - Anny Wijk. Kto zastúpi jej miesto. Pre toho, kto švédsku ligu nesleduje pravidelne, si prekvapivo jej miesto zastala tá najmladšia.

S trofejou v ruke kapitánka Ida Sundberg má po ľavej ruke hrdinky rozhodujúcich chvíľ - Emelie Wibron a neskutočnú Maju Wiström

Maja Viström má za sebou zaujímavý rok - ako 19 ročná(!) kapitánka priviedla svoj nový klub Thorengruppen IBK na čelo základnej časti SSL a napokon získala svoj už tretí (!!!) titul v najťažšej lige na svete. Následne ako kapitánka priviedla juniorky Švédska do finále MS, kde sa však musela skloniť pred lepšími Fínkami - dostala sa však (samozrejme) do All Star MS. No a na konci roka zvíťazila aj na svojich prvých "veľkých" MS v živote. Maju musíte mať radi. Je to priebojná, nesmierne rýchla a technická hráčka a vo finále to rozbalila naplno. Keď sa v predĺžení ostatným hráčkam z dôvodu vedomia si zodpovednosti trocha triasli ruky - prihrávky už neboli tak presné, kľučky také suverénne - 20 ročné šteňa hralo ako pravá líderka, suverénne získavala každú loptu i nahrala svojej klubovej spoluhráčke a teraz už 6-násobnej majsterke sveta Emelie Wibron na víťazný gól! Kráľovná Anna tak má veeeľmi dôstojnú náhradu už dnes. A limity tohto stále dievčatka sú fakt v nedohľadne (popravde si nevieme predstaviť, čo viac možno vo florbale získať, než ona získala v 20tke - možno ešte ocenenie MVP šampionátu?).

Mimochodom - Emelie Wibron - v 29 rokoch je táto dvojnásobná mamina (áno, sú krajiny kde materstvom florbalová kariéra nekončí) šiesty krát majsterkou sveta po rokoch 2009, 2011, 2015, 2017, 2019, na MS získala už 84 bodov (48+36), vyhrala SSL (kvôli materskej stíhala len posledných šesť zápasov play off a finále) a v rozbehnutej sezóne má v 11 zápasoch na konte 38 bodov (je na 2.mieste v bodovaní všetkých hráčok). Zaslúži si byť vzorom pre každú nielen florbalistku, ale aj športovkyňu.

Realita mužského a ženského finále MS v roku 2021 na jednom vtipnom obrázku :)

Mužstvo dvoch kapitánov a dvoch trénerov

U mužov to bolo o inom. Očakával sa zaujímavý turnaj, lebo v priebehu roka príprav na odložené MS hrali top tímy viacero vzájomných zápasov, v ktorých každú chvíľku niekto iný ťahal za dlhší koniec povrazu. Keďže hráči z ostatných krajín mimo top 4 boli v priebehu pandémie radi, keď im miestne autority dovolili aspoň trénovať a nemali možnosť hrávať súťažné zápasy temer rok, nebola šanca, že by sa ku krajinám top 4 priblížili. Čo ukázali aj zápasy v skupinách, aj jednoznačný priebeh štvrťfinálových zápasov. O úspech tak silná štvorka bojovala len medzi sebou a rozhodovali o ňom drobné detaily v posledných zápasoch turnaja.

Harwall Arena bola dejiskom semifinálových a finálových zápasov 13. Majstrovstiev sveta

Semifinálové dvojice boli zložením kópiou šampionátu z roku 2018. Švajčiari však tentoraz Švédom neboli schopní klásť väčší odpor, keďže v prvej tretine po hrubých chybách prehrávali 0:2 a nedostali ich tak pod potrebný psychický tlak. Druhé semifinále bolo o to dramatickejšie. Fíni v ňom hrali svoju klasickú "točenú" s 90% držaním lopty, Česi ich však v prvej polovici zápasu dobre pokrývali a navyše sa im podarilo streliť dva góly. Fíni mali na domácich MS veľmi skúsenú zostavu, za nepriaznivého stavu sa im ruky neroztriasli a naďalej nechali svojich protivníkov behať, blokovať a trpezlivo čakali na drobné zaváhania, ktoré znamenali vyrovnanie skóre. V poslednej minúte (trocha to pripomenulo rok 2016) sa napokon presadil Sami Johansson, elitný fínsky snajper a poslal domácich do vytúženého finále.

Nejak takto vyzerá ukážkové blokovanie streľby B-)

V ňom si Švédi v prvých minútach snažili získať rešpekt "trochou" tvrdšej hry a hrubších slov, Fíni však šli do rýchleho dvojgólového vedenia a tak sa Švédi začali venovať viac lopte než protihráčom. Vo výbornej druhej tretine otočili skóre na 3:2. Tretia tretina svojou kvalitou predošlé dve úplne zatienila, bol to "totálny florbal" hore-dole, ktorému spočiatku chýbali len góly. Po desiatich minútach prelomil smolu v zakončení Albin Sjögren a vyzeralo to, že sa stane hrdinom Švédov. Fínov však skompletizovaním hetriku vrátil do hry 22 ročný Justus Kainulainen. Za stavu 4:4 sedem minút pred koncom začínalo finále odznova.

Strelec finálového hetriku - Justus Kainulainen

V súčasnom florbale majú obrancovia čoraz väčšiu zodpovednosť za strieľanie gólov, zatiaľ čo útočníci čoraz viac obranných povinností. Množstvo rozhodujúcich gólov padá práve po streľbe 4-5 metrov od poliacej čiary do priestorov, ktoré svojim pohybom otvoria útočníci. Tobias Gustafsson, 29 ročný kapitán Storvretty je jedným z prototypov moderného florbalového obrancu s priemerom 1 - 1,5 gólu na zápas vo švédskej najvyššej súťaži. Po vyrovnaní zo strany Fínov to preto skúšal zo svojej pozície dvoma nebezpečnými príklepmi. Oba skončili zblokované. Tak sa zahral na útočníka, potiahol si loptu sám až na veľké bránkovisko a zakončil!

Tobias Gustafsson (vpravo) so svojim spoluhráčom z obrany Robinom Nilsberthom

Jeho gól bol víťazný. Tobias to ako jediný Švéd dotiahol do zostavy šampionátu a prvý krát sa stal Majstrom sveta. Aby bolo všetkým jasné, akú úlohu mal v tíme, po záverečnom hvizde si dal na ruku kapitánsku pásku - švédska reprezentácia mala totiž dvoch kapitánov: Emila Johanssona z Falunu a Tobiasa Gustafssona zo Storvretty. Tieto tímy sú posledných 10 sezón najväčšími rivalmi v lige, v Helsinkách však ich kapitáni spoločne zdvihli nad hlavu pohár pre Majstra sveta!

Ďalšou zaujímavosťou je, že k titulu ich doviedla dvojica rovnocenných hlavných trénerov: starší a pokojnejší Thomas Brottman, sám účastník Majstrovstiev sveta v roku 1996 a 1998, dlhoročný hráč v tom čase neporaziteľného Balrogu IK, ktorý zakončil hráčsku kariéru v IBF Falun a zároveň tam rozbehol svoju úspešnú kariéru trénera v SSL. Jeho mladším a impulzívnejším kolegom bol Niklas Norden, ktorý je na vrcholnej úrovni známy vďaka trénovaniu Vaxjö Vipers v SSL, avšak trénovaniu sa venuje aj na úrovni staršej prípravky a je zamestnancom zväzu so zodpovednosťou za rozvoj mládežníckeho florbalu (áno, rozumiete dobre, Švédi cítia že im ostatní šľapú na päty a tak už dnes pracujú na tom, aby vývoj zachytili...). Obom sa podarilo spojiť veľké osobnosti švédskej ligy za spoločným cieľom prinavrátiť titul do modro - žltých rúk.
Podarilo sa im to minimálne na jeden rok, keďže už v prvej polovici novembra 2022 sa hrajú 14.MS v Zürichu a Winterthure.

Ako obstáli naši?

Reprezentanti aj reprezentantky nás tento rok potešili :)

Ženy skončili na 6.mieste, muži na 7.mieste. Ani jedna z reprezentácii nesplnila svoj predšampionátový cieľ. Ako fanúšikovia slovenského florbalu sme však spokojní. Obe reprezentácie ukázali pokroky, každá nás niečím potešila.

Dievčatá tento rok trápila najmä streľba v súbojoch s rovnocennými a lepšími protivníčkami. Hra však bola v poriadku.

Ženy šli do Uppsaly za 5.miestom, podľa vlastných slov pred MS tvrdo makali a chceli ukázať čo najlepšie výkony. V princípe sa im to darilo. Najviac potešilo, že ženská reprezentácia bola konečne schopná hrať na tri formácie, aj v náročných zápasoch. Medzi formáciami neboli natoľko priepastné rozdiely ako v minulosti, keď sme často hrali na 7-8 hráčok... Ďalej potešila výkonom Laura Chúpeková, ktorá bola drzá, technická a dravá, t.j. hrala florbal. Negatívne veci rozvláčne rozpisovať netreba, vpravo sú odkazy na zápasy so Švédkami, Fínkami a Švajčiarkami, ktoré ukazujú, ako neskutočne, ale že strašne ďaleko od týchto výberov sme. Nie je to z našej strany príznak masochizmu, že si tieto zápasy pripomíname, ale boj proti sebaklamaniu na spôsob "boli sme v nejakom časovom úseku vyrovnaným súperom favoritiek"... Jednoducho a žiaľbohu nie, nie, neboli sme. Kto si to myslí, nech na tie odkazy klikne a pozrie sa na zápasy s odstupom času...
V kontexte vypovedaného, aj napriek tomu, že sme zas raz Poľky v súboji o 5.miesto neporazili, pričom tentoraz súperky fakt nevládali a prehru si pýtali, hodnotíme šampionát kladne. Najlepšie slová na záver vezmeme z úst lúčiacej sa Denisy Ferenčíkovej, ktorá nimi trafila strunu a popísala stav slovenského ženského florbalu: "Určite máme niekoľko talentov, ktoré to môžu vo florbale dotiahnuť ďaleko, ale zatiaľ ich nie je veľa. Chýba systematická a pravidelná výchova mladých hráčok a vyššia konkurencia v kluboch a taktiež chuť sa zlepšovať. A len systematickou prácou v kluboch sa môžeme stále viac približovať k svetovej TOP 4. Som zástankyňou toho, že to čo si človek odmaká na tréningu, sa mu vráti na ihrisku. Tohto hesla by sa mali hráčky držať a potom sa o budúcnosť ženskej reprezentácie nebojím!“

Budúcnosť ženskej reprezentácie - takých a ešte lepších hráčok je na Slovensku potrebné nájsť omnoho viac

Muži začínali v Helsinkách vo výkonnostne slabšej skupine, avšak mužský florbal je predsa len vyrovnanejší a víťazstvo v základnej časti bez porážky nemožno hodnotiť ako "povinnú jazdu". Tím v nej prišiel o Čonku-Skybu pre podvrtnuté kolena a pre problémy s členkom čiastočne o Michala Dudoviča, teda o riadny kus ofenzívnej sily. Napriek tomu tím suverénne zvládol prvú tretinu rozhodujúceho osemfinálového zápasu proti Nemcom, po ktorej si už víťazstvo nedali vziať. Vytúžené štvrťfinále nám do cesty prihralo domácich Fínov a tu si opäť nedovolíme súhlasiť s hodnotením ako "boli sme vyrovnaným súperom, Fíni sa na víťazstvo nadreli". Pre dôkaz, opäť klikni na odkaz vpravo... Naši odohrali takticky dobrý zápas, stíhali so súperom behať, ale Fíni zišli z ihriska v suchých dresoch a taký Juha Kivilehto (chlap bude mať a Štefana 40 rokov, dostal sa do All Stars šampionátu) si isto po zápase dal ešte 30 minút na rotopéde...

V rozhodujúcom zápase proti Nemcom, ale aj celkovo na šampionáte sa nám najviac páčil výkon Matúša Gajdoša

Nepotešil nás - opäť po troch rokoch - zápas proti Lotyšom. Tí nás nepustili k ničomu z toho, čo sme chceli hrať. V poslednom súboji proti ďalšiemu príjemnému prekvapeniu celého šampionátu Estónsku to bol florbal s množstvom gólov, kde každý chvíľu ťahal pílku a napriek tomu, že záver zápasu sme nezvládli, v predĺžení dal Michal Dudovič svoju klasickú otočku a zariadil naše historicky najlepšie umiestnenie - 7.miesto.

S mužskou reprezentáciou sa lúčil Lukáš Řezanina a na otázku o perspektíve dnešnej generácie reprezentantov veľmi optimisticky povedal: "Väčšina chalanov má okolo 20 až 22 rokov a pokojne môže viac ako desať ľudí z dnešného tímu byť aj na MS 2026. A možno doniesť aj prvú medailu.“ My ten optimizmus nezdieľame, keďže dnešní 15-16 roční chalani, ktorí by sa v onom roku 2026 mali postupne tlačiť do repre a vytvárať tlak na vtedy už veríme stabilných a v skutočnom zahraničí (rozumej minimálne Švajčiarsko, najlepšie F-Liiga či SSL) hrajúcich reprezentantov Gašparík, Miške, Mirt, Gajdoš a Kvasnica, odohrali za posledné dva roky možno 10 súťažných zápasov... Lebo žiaľbohu žijeme v krajine, kde je život 80 ročného ležiaka zachraňovaný na úkor 15 ročných športovcov...

Späť