Pred sezónou 2017/2018
27.09.2017 14:18
Počas nasledujúceho víkendu nastúpia na svoje prvé zápasy v novej sezóne aj naše dievčatá. Kým v uplynulom ročníku mali v 1.lige osem súperov, tento rok sa konkurencia v súťaži rozrástla na jedenásť tímov. To potvrdzuje zvyšujúci sa záujem dievčat na Slovensku o florbal. Rozhodnutie venovať sa v Slovane aj ženskému florbalu sa v tomto ohľade javí ako veľmi správne.
Informácie o tíme nám poskytla na to najpovolanejšia osoba: tréner Slovanistiek Jožo Alušík.
V uplynulej sezóne obsadili Slovanistky siedmu pozíciu v konkurencii deviatich tímov. Ako s odstupom niekoľkých mesiacov hodnotíš sezónu?
Keď ma 1.augusta minulého roka vedúci klubu Mišo Radnóti poveril trénovaním tímu žien, dal mi len jediný cieľ: poskladať tím tak, aby bol schopný dohrať súťaž. To som s veľkou pomocou dievčat, ich rodičov a mnohých ďalších Slovanistov splnil. Okrem toho som si sám dal cieľ, aby som dievčatá v priebehu troch sezón naučil hrať florbal. Tí, ktorí priebežne sledovali celú sezónu mi potvrdili, že tím sa počas nej herne posunul vpred. Kým zo začiatku to bol hlavne chaos na ihrisku i na lavičke, postupne sme herný prejav budovali od primitívneho drevorúbania 1-1-3 k ofenzívnejšiemu 2-1-2. Najkrajšie okamihy sme prežívali na začiatku roka, keď sme dokázali vyhrať zápas v Banskej Bystrici, počas ktorého nás súper dve tretiny lámal, až sme ho zlomili my a následne pri dramatickom domácom zápase proti o baráž bojujúcim Topoľčanom, kde sme im boli vyrovnaným súperom.
Potom šla žiaľ naša výkonnosť dole najmä z dôvodu katastrofálnych tréningových podmienok, keď sme od januára do apríla nemohli využívať Osemnástku a výrazne sa narušila tréningová morálka tímu. Ako trénerovi mi to vynahradila atmosféra v družstve na poslednom domácom dvojzápase. Aj keď nám nevyšiel z hľadiska výkonov, Slovanistky vystupovali vysmiate, uletené a uspievané. Bavilo ich byť v jednom tíme spolu. Keď také čosi zažijete, zabudnete na všetky ťažké chvíle. Lebo aj takých bolo v sezóne mnoho. Ale načo sa k nim vracať?
Slovan mal výrazné opory v členkách juniorskej reprezentácie Slovenska, Domči Vaslíkovej a Kristíne Čintalanovej...
To je fakt, stačí sa pozrieť na celosezónne štatistiky. No kým spočiatku nás ťahalo vpred najmä toto duo, postupne popri nich vyrástli ďalšie hráčky. Pre mňa to preto nebolo len o nich dvoch, i keď bez Kristínkynych gólov a Domčinej charizmy by družstvo zrejme zakapalo už v novembri. Veľkým prínosom bol návrat Mišky Antalovej z Nemecka domov. Polroka bola preč, polroka sa pravidelne ozývala a pýtala sa čo je nového v družstve, polroka mi pílila uši tým, ako sa teší, že príde domov a bude môcť hrávať. Keď prvý krát nastúpila, Slovan získal prvé víťazstvo.
Miška si po hlave skákať nenechá... :)
Ďalej si všimnite Vanču Schvarcovú. Kým v dorasteneckej sezóne to bolo klbko nešťastia plachtiace v bránke ako nohavičky pri hurikáne, odrazu boli všetci v tíme prekvapení, že každá strela súpera neskončila v bránke. A pritom sa nestal zázrak, len Vanča trénovala a trénovala a trénovala, napriek tomu, že jej len málokto veril. Tiež jej veľmi pomohol príchod druhej stabilnej brankárky Sabinky Udvardyovej, s ktorou sa tak mohla prestriedať a s ktorou sa mohla biť o miesto v zostave. A tiež si všimnite Beu "Pitbull" Ružičkovú. Toľko som do nej hučal, že s jednou rukou sa florbal hrať nedá, až ma úplne prestala poslúchať a aj s tou jednou rukou mi dokázala, že sa do florbalu nevyznám. Predviedla neuveriteľné zlepšenie. A takto by som mohol pokračovať o každej jednej hráčke, ale to by sme sa asi nedostali k ďalším otázkam. Už len doplním, že mi bolo cťou tento tím sprevádzať na lavičke ako tréner!
Slovanistkami roka 2017 sa stala za ofenzívne hráčky Kika Čintalanová (vľavo), defenzívne Domča Vaslíková a objavom roka bola vyhlásená Vanessa Schvarcová (vpravo - viem viem, vy ju všetci poznáte...)
Ako si spomínaš na posezónne obdobie?
Keď sa znova začalo trénovať v Osemnástke, nemal som skoro koho trénovať. Tým, že sa z dôvodu zatvorenej telocvične pokazila tréningová dochádzka, bolo veľmi ťažké opäť pritiahnuť dievčatá na tréningy. Toto ma veľmi mrzelo. Musíme si uvedomiť smutný fakt, že kým v iných družstvách si môžu dovoliť po sezóne "vypustiť paru", pri našich tréningových možnostiach je obdobie apríl - jún jedinou možnosťou trénovať pri svetle v relatívnom teple a zlepšovať sa tak v porovnaní s konkurenciou. Potešilo ma aspoň, že sa v tomto období tréningov zúčastňovali najmladišie členky tímu: Dominika Kučeráková, Denisa Uhrinová a postupne aj Dada Mihályová. Plus v tomto období s nami začala trénovať "veteránka" Erika Janoštiaková, ktorá má úplne neuveriteľnú povahu na dievča: sama bez nútenia chce byť lepšia a lepšia. Okrem toho úplne prirodzene zapadá do kolektívu s o niekoľko rokov mladšími spoluhráčkami. V tomto období sme absolvovali niekoľko turnajov a prípravných zápasov, ktoré boli raz vydarené, raz nevydarené. Ale hráčky, ktoré sa ich zúčastnili určite o kus podrástli.
Vanča, Deniska a Domča sú nádejami pre búdúcnosť
Superformácia...
Ešte radšej ako hráme sa zabávame...
z vydarenejších prípravných zápasov...
Potom ste sa začali pripravovať na novú sezónu... Ako hodnotíš prípravu?
Po sezóne som si dal týždennú hygienickú prestávku od florbalu, lebo toho už bolo na mňa priveľa. V júli som plánoval dať tímu pokoj, no s niektorými hráčkami som sa predsa len stretával na individuálnych tréningoch, či letných turnajoch. Prípravu som plánoval aspoň s mladšími hráčkami začať od augusta a postupne medzi nich naspäť priťahovať skúsenejšie hráčky. Toto sa mi celkom nepodarilo. Hlavne skúsenejšie hráčky toto obdobie z rôznych príčin vynechali. Na turnajoch v Bratislave a v Košiciach sme boli nútení zostavu dopĺňať o cudzie hráčky, ktorým patrí vďaka za pomoc. Čiže Pamelka, Veronika, Lili, Gabča, Lucka, Denda či Hilda - vďaka! Tie Slovanistky, ktoré toto obdobie absolvovali sa síce rozohrali, no zvyšné nemajú šajnu o spôsobe hry, ktorý sme sa počas neho učili. Čo je škoda. Ich škoda, lebo takto nemám dôvod brávať ich na zápasy, kým nedobehnú, čo zameškali.
Nastali v tíme zmeny?
Nastali a nastanú a nie sú malé. Kapitánka Dominika Vaslíková sa rozhodla plne sústrediť na maturitný ročník v škole a nepokračovať vo florbalovej kariére. Za všetko čo pre Slovan urobila jej však možno vysloviť obrovskú vďaku! Kristínka Čintalanová prerástla Rimavskú Sobotu. Keďže ona sa chce v tejto sezóne venovať florbalu naplno, pričom jej cieľom je účasť na májových Majstrovstvách sveta junioriek vo Švajčiarsku, po vzájomnej dohode ju Slovan pustil na hosťovanie do extraligovej Nemšovej. Je to skvelý tím, ktorý bude bojovať o medaile a z neho má cestu do reprezentácie ľahšiu, než keby bola hoc aj najlepšou strelkyňou v 1.lige. Kika sa so Slovanom lúči len ťažko, hľadali sme možnosti aby mohla štartovať aj u nás, aj v Nemšovej, no zväzové predpisy sú zas raz na hovno a tak nám môže pomôcť len v prvej štvrtine sezóny.
Nájdi veveričku (zo zápasu Slovensko U19 - Česko U19)
Tím ďalej opúšťa Lucka Staššáková, ktorá prakticky býva v Košiciach, študuje v Prešove a tak bolo pre ňu nemožné trénovať s tímom. Oslovili ju Košice a ona ich ponuku prijala. Lucka je jednou s priekopkýň ženského florbalu v Rimavskej Sobote a tiež jej želám všetko dobré do života a v ďalšej florbalovej kariére! Nemôžme jej brániť napredovať, budeme sa tešiť z jej úspechov. Hneď po sezóne tím opustili Maka Gondová a Kristína "Drobec" Hanová, keďže sa popri škole nedokázali ďalej florbalu venovať. Prichádzajúce hráčky do tímu som spomenul: Deniska Uhrinová a Domča Kučeráková sa prisľúbili venovať tréningom a zápasom vo väčšej miere, než v uplynulej sezóne. Snáď svoje slovo dodržia. 13 ročnú Dadu Mihályovú sa budem snažiť zapracovať do tímu a Erika Janoštiaková za polroka pochytila florbalové základy a zaslúži si bielo - modrý dres.
Vyzerá to teda na výrazné oslabenie tímu...
Ja si to nemyslím. Ako som už povedal, dievčatá ako Beáta, Miška, Anička, Vanča sa počas minulej sezóny čosi naučili. Už to nie sú florbalové teliatka. Všetky hráčky v tíme výkonnosťou podrástli, akurát sa budeme musieť zomknúť a tímovým výkonom nahradiť stratené silné individuality. Problémom sa môže zdať šírka kádra. Ale ak si dobre spomínam, v minulej sezóne sme na prvý zápas nastúpili 6+1. Našou úlohou je teraz, po začiatku školského roka káder posilniť novými dievčatami, ktoré chcú hrávať túto zaujímavú hru. Obrazne povedané, ak každá hráčka v kádri privedie jednu novú spoluhráčku, budeme ich mať dosť.
Šikovných dievčat je v Rimavskej Sobote toľko, ako inde. Už ich len pritiahnuť medzi nás...
Ja sám budem musieť viac komunikovať s rodičmi hráčok a pripomínať im, nakoľko je dôležité, aby ich dcéry chodili na zápasy. Tiež sa budem snažiť byť k nim milší a chápavejší, nech mi z kádra nezutekajú. Teraz vôbec nezľahčujem situáciu, viem, že to vôbec nebude ľahká sezóna. Už počas prípravy však napríklad Miška Antalová ukázala, že je dobrou kapitánkou, ktorá vie povzbudiť svoje spoluhráčky. Vanesska Schvarcová mi prisľúbila nehynúcu vernosť aspoň v tejto sezóne, Deniska Uhrinová aspoň dve-tri dievčatá z Hostinského školy. Ďalej verím, že nám na domácich zápasoch občas príde do hľadiska zakývať Domča Vaslíková, keď už hrávame temer pod jej oknami, aj tým nás podporí, keď nás už ani "kriminál" nezlomil :D. A Kristínka tiež neumiera. Keď nebude môcť hrať, bude robiť zapisovateľku, časomeračku, šoférku. A naďalej zostáva mojou asistentkou. Je to človek, ktorý je oporou pre celý Slovan, nielen pre ženský tím a tak to verím zostane ešte dlho.
#55 žije! :)
Vďaka za rozhovor, Slovanisti vám držia palce v náročnej sezóne!
Ja ďakujem za priestor pre naše dievčatá. V ich mene chcem poďakovať klubu, že im vytvoril podmienky, aby sa mohli venovať tomuto športu. Menovite vedúcemu klubu Mišovi Radnótimu, ktorý dievčenský florbal u nás rozbehol, jeho otcovi Jozefovi, ktorý sa stará o telocvičňu. Ďakujem rodičom hráčok, ktorí nám ich vychovávajú a mnohí nám nielen držia palce, ale pomáhajú s dopravou na zápasy, či finančne. Ďakujem našim sponzorom, ďakujem Matúšovi Petričkovi, ktorý si vo svojom východniarskom srdci našiel miesto aj pre náš tím a výrazne pomohol k tomu, že sme minulú sezónu mohli vôbec odohrať a novú začať. Za pomoc pri organizovaní domácich zápasov a všeobecne za pomoc hocikedy to potrebujem musím poďakovať mojej dlhoročnej pravej ruke Lukášovi Bendovi a jeho nástupcovi Leovi Hlodákovi. Aj vďaka nim Slovan - a nielen ten - Žije!
