Pokec mesiaca: Vanessa Schvarcová
01.02.2017 18:18
V rámci našej rozhovorovej rubriky "pokec mesiaca" sa snažíme oslovovať osobnosti, ktoré v uplynulom čase zaujali, alebo jednoducho majú čo povedať k aktuálnej téme. Po bilancujúcom rozhovore s Vedúcim klubu Mišom Radnótim sme tentoraz dali slovo vekom ešte len staršej žiačke, brankárke (aj útočníčke, keď treba) Slovana v 1.lige žien Vanči Schvarcovej.
Prečo?
Kto si pamätá jej začiatky a vidí ten pokrok, musí uznať, že Vanča sa zaťala a počas celého roka pracovala na sebe na mnohých a mnohých tréningoch. Za vzornú dochádzku na tréningy (i keď väčšinou s oneskorením 10-15 minút, lebo proste Vanča) sa má možnosť predstaviť...
Ahoj, volám sa Vanessa Schvarcová, mám 14 rokov a chodím do 9 ročníka základnej školy Štefana Marka Daxnera. Neskôr chcem študovať na Konzervatóriu herectva v Banskej Bystrici, a preto okrem florballu navštevujem dramatický krúžok v Základnej Umelckej Škole. Mám rada vtipných a cieľavedomých ľudí a taktiež ma veľmi zaujíma móda.Okrem toho sa samozrejme naplno venujem florbalu.
Ako si sa k tomuto športu dostala?
Vždy som chcela robiť nejaký šport, ktorý by ma bavil a napĺňal. Ale ak mám pravdu povedať, nikdy som nečakala, že to bude práve florbal. Veľa mojich kamarátok s ním začínalo v škole a občas som sa zvykla ísť pozrieť na ich zápasy a prišiel mi to ako veľmi zaujímavý, živý a nie až tak kontaktný šport. Zvykli ma volať na tréningy, ale najskôr som namietala, lebo som mala strach, že by som to nezvládla. Ale nakoniec som prekonala svoj strach a išla som. Nikdy to neoľutujem. Začínala som v MFL ako hráčka.
Ako Ti florbal zmenil Tvoj dovtedajší život?
Určite mám viac povinností, chodím skoro každý víkend na zápasy, kde stále spoznávam nových zaujímavých ľudí. S babami sa stále viac a viac spoznávame. A tím sa stal mojou druhou rodinou, s ktorou trávim viac času - či už na ihrisku alebo mimo neho - ako s mojou vlastnou rodinou. Ako osoba sa cítim zodpovednejšia, sústredenejšia. Tým, že som súčasťou tímu ako brankárka sa snažím zachovať chladnú hlavu aj v tých najťažších situáciách.
Páči sa Ti v Slovane?
Jasné, že páči. Nie len preto, že za neho hrám, ale som s ním zažila aj veľa zážitkov, precestovala Slovensko a strašne sa mi páči, ako spolu všetci držia, ako jedna veľká rodina. Čo sa mi nepáči, je občas dochádzka na tréningy, ale to sa dá vylepšiť. Som hrdá na to, že som Slovanistka. Ako hovoríme: "Smiech? Prejde! Nás? Nikdy!"
Vravíš, že si začínala ako hráčka. Ako si sa vlastne dostala do bránky?
Začalo to 30.októbra 2015. Všetky sme sa dlho pripravovali na náš prvý zápas v dorasteneckej lige. Našim problémom však bolo, že sme nemali brankárku. Asi 20 minút pred zápasom prišiel tréner Mišo Radnóti s otázkou "Ktorá sa obetuje a ide do bránky?" Všetky sme samozrejme zostali ticho. Tak nám rozdal zápalky s tým, že ktorá sa vytiahne najkratšiu, ide do bránky... Najkratšie sme mali ja a Ivanka. V tom mi Mišo povedal:, "Vanessa, neviem prečo, ale hodíš sa mi veľmi do tej brány." Tak som si so strachom v očiach obliekla výstroj. Nikdy som sa tak čudne necítila, pretože nikdy predtým som na sebe nemala výstroj, prilbu a nevedela som, ako sa mám hýbat. Jedine som vedela, že sa mám snažiť nedostať gól. Ja nie som veľmi odvážna, a preto ma dosť prekvapilo, že som sa vôbec nebála ani lopty, ani hráčok. Prvá aj druhá tretina sa skončili pre nás 3:0. Sama som bola prekvapená, vlastne som ani nevedela, čo robím. Zápas skončil našim víťazstvom 5:3. A odvtedy som brankárka.
Chcela by som ešte odkázať babám, ktoré chcú začat chytať, že aj keď to bude na začiatku náročné, nech sa nevzdajú. Aj ja som na začiatku chodila s modrými kolenami, vstávala s boľavými nohami a veľkou svalovkou. Vždy som si povedala, že to musím zvládnuť a po čase si na to zvyknem. Nech stále trénujú a veria v samú seba, vtedy to dokážu. Nech si hovoria,že nie ja to musím ale ja to viem a dokážem, lebo to sama chcem a nech sa nekukajú na tabuľku, že na koľkom mieste sú, lebo tabuľka nič nepovie o tom, aký si brankár. Keď máš raz zlú obranu, tak ty za to nemôžeš. A hlavne nech si stále nevravia, že ja to chcem preto dobre odychtať, lebo nechcem, aby sa na mňa hnevali ostatné baby z tímu. Rob to hlavne pre seba .
Čo je pre Teba v bránke najťažšie?
Vždy je ťažké, keď prídeš do haly, kde je strašne dusno a pri tom sa musíš naobliekať. Ja mám dosť často problémy s kolenom, niekedy mám pocit, že sa už ani neviem pohnúť, ale vždy myslím na to, že to musím dať. A samozrejme najťažšie momenty sú vždy, keď dostanem v jednom zápase veľa gólov a sú strašne zbytočné. Vtedy som sklamaná zo samej seba a už sa ani neviem tak sústrediť. Je to zlý pocit, lebo si to beriem strašne k srdcu. Psychicka najťažší pre mňa bol zápas proti Sabinovu, ktorý sme prehrali 21:9. A fyzicky asi na zápase v Brne proti Uherskému Brodu, ktorý sme prehrali 11:1, pretože v tej hale bolo veľa ľudí, zlý vzduch, bolelo ma koleno a bola som strašne unavená.
Ako si spomínaš na bronz, ktorý ste ako dorastenky senzačne získali na Majstrovstvách Slovenska?
Pamätám si, že v tíme panovala veľmi dobrá nálada. Každá sa tešila, ale i trošku obávala, lebo sme mali nastúpiť proti tímom, ktoré sme nepoznali. Vždy sa mi páči, keď je už 10 sekund pred koncom zápasu, vyhrávame, baby odpočítavajú a ja s nim itiež, potom k sebe pribeheme, dáme si všetky jedno spoločné rodinné objatie a skáčeme! Spomínam si hlavne na to, že nás bolo viac ako predtým a že sme bojovali do konca! Aj sme museli, lebo Andrej sa stavil, že ak vyhráme aspoň dva zápasy, tak bude hrať s ružovou čepeľou v ružovom tričku. A my sme trošku zákerné, tak sme mu to museli dopriať :D
Leto v Brne - čo Ti tie zápasy dali, čo vzali?
Samozrejme, že sa mi páčilo.Čo mi vzalo? Haha, asi mojích pár kíl, kedže som nejedla kvôli stresu zo zápasov. Ale skôr mi to dalo veľa. Chytala som proti maďarským a českým tímom a vtedy som si prvýkrát vyskúšala, ako sa hrá respektívne chytá naozajstný florbalový zápas. Veľmi sa mi tam páčilo, či už organizácia toho turnaja, nádherné mesto, cestovanie "tramvajou", kde si Kristína našla svoju prvú lásku, takzvaného "muža v obleku", strašne veľa veľkých hál. Keby mám vypisovať všetky zažitky, tak by tento rozhovor nemal konca (chválabohu, pozn.red.), ale jeden top moment, ktorý sa mi vryl do pamäte bol zápas, na ktorom nás všetci naši chlapci podporovali hlasným kričaním a skákaním na tribúne :-). Celkový dojem? Šla by som tam znova!
Ako hodnotíš odhodlanie Slovana hrať 1.ligu žien? Predsa si ešte len staršia žiačka, väčšina tímu sú dorastenky či juniorky...
Som veľmi rada, že sme v 1.ženskej lige a myslím si, že na to, že spolu hráme druhú sezónu, sme aj celkom úspešné. Som tiež veľmi rada, že ako staršia žiačka mám možnosť chytať v 1.lige žien, pretože nie každý ma takú možnosť.
Akú máš sezónu? Nastupuješ nielen v 1.lige, ale aj medzi staršími žiačkami, či v Lige nezlomných.
Sezónu mám pomerne náročnú, ale som rada, že vidím na sebe pokroky. V lige starších žiačok je to zložité, lebo nie sme veľmi zohraté. Snažím sa aj ja, aj tréner urobiť všetko preto, aby sme mali tréningy aj ako staršie žiačky spolu. Ja som tam najstaršia a vždy sa tým mladším snažím pomôcť a poradiť. Sú tam veľmi šikovné baby a ja verím, že ich to neomrzí a budú ďalej pokračovať. Neviem či to vyjde, ale popracujeme na tom, aby sme nabudúce vyhrali aspoň jeden zápas, lebo nato máme! V Lige nezlomných pôsobím ako hráčka - dosť agresívna :D. Ale myslím, že sa mi celkom darí. Teda ako kedy. Mrzí ma, že teraz nemáme možnosť pre zimu hrať, lebo si radšej v piatok večer zahrám florbal, ako byť niekde vonku a piť a podobné veci, ako moji rovesníci.
Čo hovoríš novytvorený tím žien?
Myslím si, že sme priniesli do mesta niečo "nové" aj pre baby. A je to celkom úspešné. Každá z nás je podľa mňa spokojná. Vždy ma teší, keď príde niekto nový a je nás zase o jednu viac.Sme tam strašne dobrý kolektív, radi sa bijeme, spievame si, tancujeme a hlavne papáme a upratujeme (teda aspoň niektoré z nás :D). Tento tím by sa mal ďalej rozvíjať a ja verím, že raz nás bude veľa a klub i náš tím vydrží dlho.
Tvoje brankárske vzory?
Každý by mal byť vzorom sám sebe a brať motiváciu zo seba. Tak sa snažím aj ja :-). Ale sú tu tri brankárky, ktoré ma posúvaju vpred a veľakrát mi pomôžu: Kristínka Hlavatá, Lucka Múková a Míša Juráková. Všetky tri sú kvalitné, talentované a veľmi šikovné dievčatá, ktoré by mohli byť mojimi brankárskymi inšpiráciami. Som vďačná, že ma poučia pri chybách a pomôžu mi, pretože mi naozaj pomáha, čo mi povedia. A patrí im veľké ďakujem!
Na čo sa brankárka Vanessa najbližšie teší?
Samozrejme, tá nová výstroj by potešila. Chcem na sebe pracovať stále viac a viac a posúvať sa vpred. Veľa vecí musím doladiť. Hlavne asi to vyhadzovanie. Aktuálne budem na sebe pracovať viac a viac, lebo sa chystám na reprezentačný výber starších žiačok, ktorý sa bude konať 3.2. v Mútnom.
Ako dopadne sezóna pre ženy Slovana?
Dopadne to tak, ako to má dopadnúť :-). Ale každej jednej z nás dá každý zápas niečo nové a iné, v čom sa môže zlepšiť. Budeme sa snažiť, aby sme nesklamali trénera a hlavne samé seba. Som hrdá na to, že hrám za Slovan a mám tie najšikovnejšie spoluhráčky.
Nakoniec sa chcem poďakovať môjmu trénerovi za trpezlivosť, môjmu tímu, ktorý mi je vždy veľmi veľkou oporou či už na ihrisku, alebo mimo neho a nakoniec mojím kamarátom a rodine, za to že ma podporujú.