Piaty titul pre modro-bielych!

FOTO MS2024

 

Historický rebríček umiestnenia na MS mužov:

 

1. Švédsko 10 zlatých 5 strieborných

2. Fínsko 5 zlatých 7 strieborných 3 bronzové

3. Česko 2 strieborné a 4 bronzové

4. Švajčiarsko 1 strieborná 7 bronzových

5. Nórsko s 1 bronzovou medailou

 

Na počesť piateho fínskeho titulu prinášame päť príbehov a na záver ako prídavok rozhovor s priamym účastníkom Majstrovstiev sveta!

 

2021 Jon Hedlund - 2022 Robin Nilsberth - 2024 Justus Kainulainen

FOTO Justus Kainulainen

Čo majú títo hráči spoločné? Boli hrdinami svojich tímov pri zisku troch posledných majstrovských titulov. V Helsinskom finále 2021 urobil Jon Hedlund práve toľko rozhodujúcich zákrokov, koľko chýbalo Fínom v konečnom účtovaní gólov na majstrov zo Švédska. O rok na to boli Švédi v súboji s Fínmi na pokraji vypadnutia už v semifinále. V piatej sérii nájazdov viedli Fíni 2:1 a na nájazd sa postavil 193cm vysoký obranca Robin Nilsberth. Ten Nilsberth, na ktorého od Helsínk 2021 na každom švédskom zápase bučal celý štadión pre jeho dôraznú hru. Napriek tomu sa nebál u trénerov prihlásiť na poslednú sériu nájazdov. A keď naňho prišiel rad, predviedol toto! (https://www.youtube.com/watch?v=U-DtypAI_Qs). Justus Kainulainen sa zaradil do tejto spoločnosti tento rok - už posledné dvoje majstrovstiev sveta patril k najlepším hráčom Fínska, zakaždým strelil presne 7 gólov. Ale tentokrát bol úplne odtrhnutý z reťaze. Pretože dať 5-6 gólov v zápase, ktorý vyhráš o 10 gólov nie je také umenie, ako dať góly presne vtedy, keď sú potrebné. Justus dal - prekvapivo - opäť 7 gólov - 2x proti Lotyšsku v skupine (víťazstvo 4:3 a víťazný gól), 1x proti Slovensku v skupine (zlomil náš odpor gólom na 4:1 10 minút pred koncom), pridal dva prvé góly vo štvrťfinále proti Nórom (6:1) a dva presilovkové vo finále proti Švédom.

Zaslúžene bol vyhlásený za florbalistu roka 2024 - veď okrem iného vo finále fínskej F-Liigy strelil hetrik v rozhodujúcom siedmom zápase série.

 

Koniec dvoch kráľov

FOTO Brotman

Švédska mašina bola na posledných troch Majstrovstvách sveta vedená dvomi rovnocennými hlavnými trénermi - Thomas Brotman a Niklas Nordén, dve rozdielne povahy z dvoch konkurenčných tímov si za kapitánov vybrali dvoch najlepších hráčov poslednej dekády Emila Johansona a Tobiasa Gustafssona z dvoch na krv znepriatelených tímov. Na prekvapenie to fugovalo a po dvoch fínskych víťazstvách v 2016 a 2018 roku sa Švédi dostali opäť dvakrát na vrchol. Chýbali možno 3 centimetre, aby titul získali aj v Malmö, proti však bola horná žrďka bránky pri strele Robina Nilsbertha 5 sekúnd pred koncom zápasu. Hlavný tréneri sa tak so svojim postom rozlúčili striebrom, pričom o ich odchode bolo rozhodnuté ešte pred šampionátom, lebo sa nejak nepohodli so zväzom. To bolo prekvapivé, keďže treba uznať, že viac ako vyhrali sa vyhrať nedalo. Po dvoch fínskych tituloch zodvihli modro-žltú vlajku z prachu tým, že stavali len víťazné typy hráčov. Za to sa na nich valilo dosť kritiky, keďže to znamenalo že dookola stavali len Falun - Storvreta a Vaxjö lajnu. V konkurencii omladených Fínov a hladných Čechov to však o dva roky bude mať nový reprezentačný tréner ťažké nadviazať na úspechy zo začiatku tohto desaťročia.

 

Espoo päťka vládne svetu

FOTO Espoo

Najlepšie si na Majstrovstvá sveta načasovala formu prvá fínska päťka z klubu Espoo Oilers. Hráči v najlepšom florbalovom veku predvádzali každé striedanie neskutočný florbal. Päťku tvorili obrancovia #81 Otto Lehkosuo (28 ročný) a 33 Miska Mäkinen (28), strelec víťazného gólu v predĺžení finále. Mozgom tímu a najnebezpečnejším zakončovateľom bol už spomenutý  #73 Justus Kainulainen (25). Na hrote pôsobil ako tank #2 Aaro Astala (28) a formáciu doplnil #21 Heikki Iiskola (26) - jeho príbeh je priam rozprávkový: do rezprezentácie sa dostal na poslednom turnaji pred šampionátom, dovtedy nehral ani len za výber do 19 rokov. Majstrom sveta sa stal s bilanciou 3+2 a prihrávkou na víťazný gól!

 

Finálová otočka

FOTO SUOMI

Pri sledovaní finále mal človek flashback-y na minuloročné finále šampionátu žien - Fíni tiekli po 11 minútach 0:3 (ženy prehrali prvú tretinu 0:6...). Na začiatku 2.tretiny Malte Lundmark dával na 4:0. Malte asi ako jediný zo Švédov správne načasoval formu a odmenou mu bol titul MVP, nestačilo to však na svetové zlato. Fíni totiž začali robiť všetko to, čo je potrebné, keď sa nevydarí vstup do zápasu - zamerali sa na zastavenie gólostroja modro-žltých a nenápadné znižovanie rozdielu skóre. Pomohol k tomu striedajúci brankár Markus Laakso, ktorý sa chytil a spomentuá Espoo päťka. Nebol to žiaden lauf, len precízne využívanie ponúknutých šancí (toto sa do fínčiny prekladá ako Justus Kainulainen). Postupne strieľali góly Iskola, 2x Kainulainen v presilovke napokon aj Astala. V predĺžení sa symbolicky rozlúčila stará generácia víťazov - po vypichnutí lopty Sjogrenovi šla prihrávka Iskolu cez Gustafssona a víťazstvo pečatil Miska Mäkinen.

 

Otáča sa vietor?

FOTO FILIP ŠUMAN

Florbalisti Česka boli sklamaní, hotovali sa na titul, ale risk s postavením všetkého na jednej Tatranskej formácii zlyhal na jej neefektivite ako v presilovkách, tak v dôležitom zápase proti Švédom. Česi však napriek tomu v určitom slova zmysle vrchol dosiahli - na kongrese federácie svetového florbalu IFF bol za prezidenta zvolený Filip Šuman. Toto sa udialo v čase, keď sa ozývajú hlasy požadujúce prechod na 4 ročný cyklus Majstrovstiev sveta prekladaných každé dva roky Majstrovstvami Európy. Filip Šuman bol 21 rokov na čele českého florbalu (za prezidenta zväzu ho zvolili v roku 2000, ked mal 25 rokov...) a v Česku sa mu podarilo z florbalu spraviť jeden najpopulárejších športov na hranie. S florbalom ako športom to v súčasnosti ale nevyzerá tak ružovo, rast florbalu ustrnul - typický príklad predstavujú krajiny ako Nemecko, Nórsko či Maďarsko. Nový prezident sa vo svojom prvom rozhovore vyjadril, že cesta k zvyšovaniu konkurencie vo svetovom florbale vedie cez budovanie silných súťaží v krajinách elitnej štvorky, do ktorých budú chodiť zbierať skúsenosti najlepší z tých menších krajín. Tento model funguje napríklad medzi Českom a Slovenskom, keď naši elitní hráči prechádzajú už v mladom veku do českých klubov. Nový prezident si dal za cieľ diskutovať aj o florbalových pravidlách - už v minulosti prišiel návrh hrať zápasy 3x15 minút s obmedzením počtu hráčov na súpiske na 15, čo by zvýšilo počet kvalitných tímov. Toto sa však stretlo s obrovským odporom najmä v škandinávskych krajinách, ktorý nebude vôbec ľahké prekonať, keďže IFF je závislá na načúvaní prianiam najväčších asociácií.

 

Slovenský bonus na koniec

FOTO MICHAL DUDOVIC

Slovenská repreznetácia dosiahla najlepší výsledok v histórii, keď skončila na 6.mieste. Je radosť sledovať pokroky v hernom prejave našich - ešte 8 rokov dozadu sme prehrávali s Estóncami, teraz sme sa snažili držať krok proti Švédom a Fínom a neboli to veru ustráchané výkony. O to viac mrzí totálny prepadák proti Čechom vo štvrťfinále, kde sme prehrali prvú tretinu 0:6 a potom sa snažili zápas len dohrať. Nasledoval našťastie opäť dobrý odhodlaný výkon proti Nemcom i proti Švajčiarom. Páčila sa tradične 1. formácia (Pažák, Miške, Gašparík, Dudovič, Čonka-Skyba resp. Nehila) aj atraktíve hrajúca 2. formácia reprezentujúca štýl hry a hráčske typy, ktoré sa snažia tréneri získať/vychovať (Virga, Mirt, Batkovič, Gajdoš, Kvasnica). Zaujali aj individuality v 3.formácii, akými boli Vladimír Bačinský, ktorý sa na MS dostal ako náhradník za zraneného Ujhelyho a nesklamal, alebo 20 ročný Šifra, ktorý bol kreatívny a drzý. 

FOTO ŠIFRA

Na počesť piateho fínskeho titulu prinášame päť zaujímavých príbehov týchto MS a ako prídavok na záver rozhovor s ich priamym účastníkom!

2021 Jon Hedlund - 2022 Robin Nilsberth - 2024 Justus Kainulainen

Justus Kainulainen (zdroj: IFF on Flickr)

Čo majú títo hráči spoločné? 

Boli hrdinami svojich tímov pri zisku troch posledných majstrovských titulov. V Helsinskom finále 2021 urobil Jon Hedlund v bránke práve toľko rozhodujúcich zákrokov, koľko chýbalo Fínom v konečnom účtovaní gólov na majstrov zo Švédska. O rok na to boli Švédi v súboji s Fínmi na pokraji vypadnutia už v semifinále. V piatej sérii nájazdov viedli Fíni 2:1 a na nájazd sa postavil 193cm vysoký obranca Robin Nilsberth. Ten Nilsberth, na ktorého od Helsínk 2021 na každom švédskom zápase bučal celý štadión pre jeho dôraznú hru. Napriek tomu sa nebál u trénerov prihlásiť na poslednú sériu nájazdov. A keď naňho prišiel rad, predviedol toto! Justus Kainulainen sa zaradil do tejto spoločnosti - už posledné dvoje majstrovstiev sveta patril k najlepším hráčom Fínska, zakaždým strelil presne 7 gólov. Ale tentokrát bol úplne odtrhnutý z reťaze. Pretože dať 5-6 gólov v zápase, ktorý vyhráš o 10 gólov nie je také umenie, ako dať góly presne vtedy, keď sú potrebné. Justus dal - prekvapivo - opäť 7 gólov - 2x proti Lotyšsku v skupine (víťazstvo 4:3 a víťazný gól), 1x proti Slovensku v skupine (zlomil náš odpor gólom na 4:1 10 minút pred koncom), pridal dva prvé góly vo štvrťfinále proti Nórom (6:1) a dva presilovkové vo finále proti Švédom.

Zaslúžene bol vyhlásený za florbalistu roka 2024 - veď okrem iného vo finále fínskej F-Liigy strelil hetrik v rozhodujúcom siedmom zápase série.

Koniec éry dvoch kráľov

Thomas Brotman (zdroj: IFF on Flickr)

Švédska mašina bola na posledných troch Majstrovstvách sveta vedená dvomi rovnocennými hlavnými trénermi: boli nimi  Thomas Brotman a Niklas Nordén, dve rozdielne povahy z dvoch konkurenčných tímov. Za kapitánov si vybrali dvoch najlepších hráčov poslednej dekády Emila Johanssona a Tobiasa Gustafssona z dvoch na krv znepriatelených tímov. 

Na prekvapenie im to fugovalo a po dvoch fínskych víťazstvách v 2016 a 2018 roku sa Švédi dostali opäť dvakrát na vrchol. Chýbali možno dva centimetre, aby titul získali aj v Malmö - proti však bola horná žrďka bránky pri strele Robina Nilsbertha 5 sekúnd pred koncom zápasu. Hlavný tréneri sa tak so svojim postom rozlúčili druhým miestom, pričom o ich odchode bolo rozhodnuté ešte pred šampionátom - nejak sa nepohodli so zväzom. To bolo prekvapivé, keďže treba uznať, že až do Malmő sa viac nedalo získať, než získali. Po dvoch fínskych tituloch zodvihli modro-žltú vlajku z prachu tým, že stavali len víťazné typy hráčov. Za to sa na nich valilo dosť kritiky od fanúšikov a hráčov, keďže to znamenalo viac-menej zatvorené dvere pre hráčov mimo Falun, Storvrettu a Vaxjö. 

V konkurencii omladených Fínov a hladných Čechov bude mať nový reprezentačný tréner ťažkú úlohu nadviazať na úspechy éry dvoch kráľov.

Espoo päťka vládne svetu

Prvá päťka z klubu Espoo Oilers zaznamenala vo finále 5 z 5 fínskych gólov (zdroj: IFF on Flickr)

Najlepšie si na Majstrovstvá sveta načasovala formu prvá fínska päťka z klubu Espoo Oilers. Hráči v najlepšom florbalovom veku predvádzali každé striedanie neskutočný florbal. Päťku tvorili obrancovia #81 Otto Lehkosuo (28 ročný) a #33 Miska Mäkinen (28), strelec víťazného gólu v predĺžení finále. Mozgom tímu a najnebezpečnejším zakončovateľom bol už spomenutý  #73 Justus Kainulainen (25). Na hrote pôsobil ako tank #2 Aaro Astala (28) a formáciu doplnil #21 Heikki Iiskola (26). Jeho príbeh je priam rozprávkový: do rezprezentácie sa dostal na poslednom turnaji pred šampionátom, dovtedy nehral ani len za výber do 19 rokov. Majstrom sveta sa stal s bilanciou 3+2 a prihrávkou na víťazný gól vo finále!
Keď už sme pri finále...

Finálová otočka

Majstri sveta 2024 (zdroj: IFF on Flickr)

Pri sledovaní finále mal človek flashback-y na minuloročné finále šampionátu žien - Fíni tiekli po 11 minútach 0:3 (ženy prehrali prvú tretinu 0:6...). Na začiatku 2.tretiny Malte Lundmark dával na 4:0. Malte asi ako jediný zo Švédov správne načasoval formu a odmenou mu bol titul MVP, nestačilo to však na svetové zlato. Fíni totiž začali robiť všetko to, čo je potrebné, keď sa nevydarí vstup do zápasu - zamerali sa na zastavenie gólostroja modro-žltých a nenápadné znižovanie rozdielu skóre. Pomohol k tomu striedajúci brankár Markus Laakso, ktorý sa chytil a spomentuá Espoo päťka. Nebol to žiaden lauf, len precízne využívanie ponúknutých šancí (toto sa do fínčiny prekladá ako Justus Kainulainen). Postupne strieľali góly Iskola, 2x Kainulainen v presilovke napokon aj Astala. V predĺžení stará generácia švédskych víťazov svojimi chybami pomohla Fínom zavŕšiť obrat - po vypichnutí lopty Sjogrenovi šla prihrávka Iskolu cez Gustafssona a víťazstvo pečatil Miska Mäkinen.
Zomrel kráľ - nech žije kráľ!

Otáča sa vietor?

Filip Šuman, nový prezident IFF (zdroj: IFF on Flickr)

Florbalisti Česka boli sklamaní, hotovali sa na titul, ale risk s postavením všetkého na prvej formácii zlyhal na jej neefektivite ako v presilovkách, tak v dôležitom zápase proti Švédom. Česi však napriek tomu v určitom slova zmysle vrchol dosiahli - na kongrese federácie svetového florbalu IFF bol za prezidenta zvolený Filip Šuman. 

Toto sa udialo v čase, keď sa ozývajú hlasy požadujúce prechod na 4 ročný cyklus Majstrovstiev sveta prekladaných každé dva roky Majstrovstvami Európy alebo napríklad zrušenie Champions Cupu v dnešnom play-off formáte. Filip Šuman bol 21 rokov na čele českého florbalu (za prezidenta zväzu ho zvolili v roku 2000, ked mal 25 rokov...) a v Česku sa mu podarilo z florbalu spraviť jeden z najpopulárejších športov na hranie. 

S florbalom ako športom to v súčasnosti ale nevyzerá tak ružovo, jeho rast ustrnul - typický príklad predstavujú krajiny ako Nemecko, Nórsko či Maďarsko. Nový prezident sa vo svojom prvom rozhovore vyjadril, že cesta k zvyšovaniu konkurencie vo svetovom florbale vedie cez budovanie silných súťaží v krajinách elitnej štvorky, do ktorých budú chodiť zbierať skúsenosti najlepší hráči z florbalovo menších krajín. Tento model funguje napríklad medzi Českom a Slovenskom, keď naši elitní hráči prechádzajú už v mladom veku do českých klubov. Nový prezident si dal za cieľ diskutovať aj o florbalových pravidlách - už v minulosti prišiel návrh hrať zápasy 3x15 minút s obmedzením počtu hráčov na súpiske na 15, čo by zvýšilo počet kvalitných tímov. Toto sa však stretlo s obrovským odporom najmä v škandinávskych krajinách, ktorý nebude vôbec ľahké prekonať, keďže IFF je závislá na načúvaní prianiam najväčších asociácií.

Slovenský bonus na koniec

Michal Dudovič patril opäť k najlepším (zdroj: IFF on Flickr)

Slovenská repreznetácia dosiahla najlepší výsledok v histórii, keď skončila na 6.mieste. Je radosť sledovať pokroky v hernom prejave našich - ešte 8 rokov dozadu sme prehrávali s Estóncami, teraz sme sa snažili držať krok proti Švédom a Fínom a neboli to veru ustráchané výkony. O to viac mrzí totálny prepadák proti Čechom vo štvrťfinále, kde sme prehrali prvú tretinu 0:6 a potom sa snažili zápas len dohrať. Nasledoval našťastie opäť dobrý odhodlaný výkon proti Nemcom i proti Švajčiarom. Páčila sa tradične 1. formácia (Pažák, Miške, Gašparík, Dudovič, Čonka-Skyba resp. Nehila) aj atraktíve hrajúca 2. formácia reprezentujúca štýl hry a hráčske typy, ktoré sa snažia tréneri získať/vychovať (Virga, Mirt, Batkovič, Gajdoš, Kvasnica). Zaujali aj individuality v 3.formácii, akými boli Vladimír Bačinský, ktorý sa na MS dostal ako náhradník za zraneného Ujhelyho a nesklamal, alebo 20 ročný Šifra, ktorý bol kreatívny a drzý. 

Michal Šifra (zdroj: IFF on Flickr)

Nás v Slovane by potešilo, keby sa na ďalšie majstrovstvá do nominácie prebojoval na ľavé krídlo náš odchovanec Lukáš Nôta. Rimavská Sobota však predsa len mala svojho zástupcu aj v Malmö. Ján Blahuta sa ako kondičný tréner Lida Bratislava dostal až do reprezentácie a po návrate z Majstrovstiev sveta nám ochotne odpovedal na mnoho otázok.