Mišo Mišurák: "Dokázal som všetko, čo som mohol!"

06.09.2020 09:22

Náš Slovan prechádza obdobím reštartu, nuž do sezóny 2020/2021 neprihlásil žiadne družstvá. Počas desiatich rokov existencie klubu však modro - biely dres Rimavskej Soboty prepotil nejeden dobrý hráč, alebo hráčka. Pred začiatkom sezóny sme preto vybrali sedem bývalých Slovanistov na zaujímavý pokec.

Túto predsezónnu sériu začíname virtuálnym prenesením sa na breh Vltavy, kde už štyri roky pôsobí Michal Mišurák. Keby raz Slovan písal knihu o svojej histórii, určite sa obrátime na chodiacu encyklopédiu dátumov a udalostí, ktorou Mišo je. Keď napríklad potrebuješ vedieť, kedy strelil svoj prvý gól za Slovan, určite sa dozvieš aj to, kto bol práve na ihrisku, proti komu sa hralo a aké bolo vonka počasie. No najviac si na ňom treba vážiť jeho spoľahlivosť. Snažil sa byť na každom zápase a tréningu a dodnes, keď príde z Prahy na návštevu domov, jeho prvé kroky vedú do telocvične. Okrem toho je to zábavný spoločník a pre svoje výroky žijúca legenda Slovana.

Ahoj!
Nazdárek!

Už je tomu nejaký ten rok, čo nehráš za Slovan. Priblíž prosím ostatným Slovanistom, čo florbalového si medzi tým zažil v Prahe?
Do Prahy som prišiel kvôli štúdiu v roku 2016. Z florbalového hľadiska som tu toho za tie roky zažil strašne veľa. Podarilo sa mi už v prváku dostať od začiatku sezóny do univerzitného tímu, ktorý hráva univerzitnú florbalovú ligu (UFL). Samozrejme, my hráme región Praha. Medzi naše úspechy patria medailové umiestnenia v tejto lige za posledné tri plne odohrané sezóny, majstrovký titul zo sezóny 2018/2019 a bronzová madaila z českých akademických hier 2019, na ktorých som ale nehral, lebo som mal vtedy bakalárske štátnice, no hral som v kvalifikácii. Čo sa týka spoluhráčov, tak je to mix hráčov naprieč celým spektrom českých tímov zo všetkých líg všetkých úrovní od superligy až po nejaký okresní přebor. No a potom som tu samozrejme ja. Jediný legionár v tíme.

Prečo sa v Prahe nevenuješ súťažnému florbalu?
Ono to vlastne súťažný florec je. Hráme oficiálnu ligu, len to nie je organizované Českým Florbalom ale Českou Asociáciou Univerzitného Športu (ČAUS). Periodicita zápasov je tu porovnateľná, občas dokonca väčšia, na akú som zvyknutý zo Slovana. Hráme skoro každý týždeň, v play-off aj častejšie, takže nemám potrebu hrávať aj niekde inde. A popri škole na to nemám ani čas. Do budúcna by som si určite vedel predstaviť zatrtkať sa v nejakej podpralesnej lige a hrať len pre zábavu a aby som si spravil chuť na pozápasové pivko, ale to bude závisieť hlavne od toho, či budem mať dostatok času a motivácie. V minulej majstrovskej sezóne som totiž zažil svoj výsledkový a aj výkonnostný vrchol, ktorý už nemám šancu prekonať. Hral som proste svoj najlepší florbal a okolo seba som mal najlepší tím ever - bez urážky, aj v Slovane bolo dobre - ktorý sa budoval asi päť rokov. Po zisku spomínaného titulu asi polovica tímu spromovala a nastala generačná výmena. Momentálne máme v tíme veľa perspektívnych prvákov, ktorí ale potrebujú čas na to, aby si tu zvykli a zžili sa s tímom. Možno z nich raz bude ďalšia úspešná generácia, ale to ja už budem dúfam inžinier. Preto si už uvedomujem, že to najlepšie mám za sebou a ťažko sa takto hľadá motivácia k práci.

Čo sa Ti na Tvojom školskom tíme páči? Porovnaj to so svojimi skúsenosťami zo Slovana...
Od prvého momentu, keď som ako prvák prišiel na prvý tréning, som chcel patriť do tohto tímu. Páči sa mi, ako ma spoluhráči prijali medzi seba, hoci som bol suverénne najmladší a ešte k tomu Slovák. Sme tu výborná partia, všetci sa navzájom rešpektujeme a nezáleží na tom, kto si, kde hrávaš a odkiaľ pochádzaš. Jednoducho u nás panuje tá správna chémia. Veď sme predsa VŠCHT :)
Hral som s hráčmi, ktorí hrajú za českú repre, českú, fínsku, švajčiarsku najvyššiu ligu, švédsku druhú najvyššiu ligu a tak ďalej, ale nikdy som od nich nevidel ani len náznak nejakej arogancie voči mne alebo komukoľvek v tíme, bavíme sa nimi ako normálni ľudia. Pre porovnanie, v Slovane sme mali istý čas ľudí, ktorí si myslia, že vlastnia patent na florbal a všetko vedia najlepšie. Taktiež sa mi páči zdravá rivalita medzi jednotlivými univerzitami. Keď hráme derby s ČVUT, vždy je to boj o každý pikometer ihriska, ale po zápase nemáme problém dať si s nimi pivo. A určite musím spomenúť našich fanúšikov. Pre mňa ako amatérskeho športovca neexistuje lepší pocit ako keď sa pozriem na divákov a vidím ako sa bavia našou hrou a tešia sa z našich gólov. To by som doprial každému, okrem tých čo nemám rád. A v neposlednom rade máme lepšie podmienky ako v Slovane. V hale máme svetlo, kúrenie a kvalitný gumený povrch. A všetko nám to platí škola.

Teambuilding v zime na horách - platený školou...

Ty a Korona... Ako Ťa ovplyvnila pandémia?
Z florbalového hľadiska paradoxne skoro vôbec. Začiatkom februára som totiž odcestoval na študijný pobyt do Belgicka, takže tak či tak by som bol pol roka bez florbalu. Z pohľadu školy to bol ale slušný fakap. Po necelých dvoch mesiacoch nám v Belgicku zavreli školu a tak mi neostávalo nič iné ako sa vrátiť na Slovensko. Štátna karanténa v Pezinku bola super, sedieť ďalšie tri mesiace doma na prdeli už menej.

Leto?
Hmm leto... Mám zmiešané pocity. Škola bola zavretá aj v Prahe, takže sa mi všetky školské povinnosti nakopili na prázdniny. Moje posledné v živote. Pracujem na dvoch vedeckých projektoch v dvoch rôznych firmách, takže sa celkom obraciam. Do toho ešte skúšky a diplomovka. Pozitívne ale je, že moji kamoši sú v podobnej situácii, takže sme všetci spolu v Prahe. Takže pohoda.

Tvoje školské ciele v tomto roku?
Inžiniersky titul. A užiť si to tu ešte so svojou partiou, kým sa všetci rozídeme a začne žiť svoje nudné pracovné životy.

Pokus ukradnúť univezitné žezlo... ale ni :), Mišo ako čerstvý "bakalakář"

Máš ešte nejaké florbalové sny?
Keď som začínal s florbalom v roku pána 2009, v meste neexistoval žiadny florbalový klub. Hral som to len na škole a raz za rok sme mali turnaj proti ostatným školám. Môj sen bolo hrať to nejako organizovane, nejakú regulérnu súťaž. Vtedy to bolo pre mňa nepredstaviteľné. Strašne som závidel hráčom z väčších miest, kde už kluby boli. Potom ale vznikol Slovan a tento sen mi splnil a ja ho vlastne žijem dodnes. Díky moc. Už sa teda nemusí stať absolútne nič. Dokázal som všetko, čo som mohol, spokojnejší už byť nemôžem. Už sa budem florbalom len baviť a netrápiť sa nad výsledkami. V živote už mám iné priority.

Podľa čoho si vyberáš florbalku?
Podľa ceny. Veď "my sme z chudobného regiónu!" (smiech cez slzy, pozn. MM)

Vráťme sa preda len spomienkami dozadu. Ako si sa vlastne dostal do Slovana?
V 16 rokoch som začal hrať Miniflorbalovú ligu. Na konci sezóny Slovan prvý krát zložil tím dorastencov a išli sme hrať priateľský zápas do Detvy. Nemohol som tam chýbať. A potom to už šlo.

Aké boli Tvoje prvé dojmy?
Výborné. Vtedy sme ešte trénovali na Západe. Páčil sa mi priebeh tréningov a aj disciplína jednotlivých hráčov. Vtedy tam bola ešte stará partia okolo bratov Sojkovcov. Som veľmi rád, že som ju ešte zažil, aj keď nie na dlho. Bol som mladé ucho, učil som sa od všetkých. Tréningy viedol Mišo Radnóti a nikto mu do toho nekecal. Vtedy sa mi to páčilo asi najviac. Potom do tímu prišli už vyššie spomínaní hráči s patentom na florbal a už sa mi to páčilo menej. Ale neodradilo ma to a rád spomínam na moje pôsobenie v Slovane. Tento klub ma v podstate vychoval.

Top 3 zážitky v Slovane?
Prvý je príchod Krisztiána Nádora do tímu. Ten človek toho vo florbale veľa dokázal a pre mňa to bola česť hrať s ním v tíme. Druhým bol môj prvý turnaj za A-tím na Orave na TS Cupe 2014. Non-stop sranda, dobré zápasy a top ubytko. No a tretím je, keď sme raz hrali v 2. lige proti Breznu B a boli sme vo veľmi oklieštenej zostave. Vyhrali sme nejako tesne a ja a Farky sme vtedy dali asi všetky naše góly. Bol to zároveň aj asi môj jediný hattrick v 2. lige.

Top pätorka v Slovane? Alebo inak povedané, prečo by si si chcel práve s týmito spoluhráčmi zahrať?
Obrana Murhead a Rišo Totkovič. Obidvaja sú to výborní obrancovia a hrať s nimi ma vždy bavilo. V útoku Nádor - Radnóti - Farkaš. O Krisztiánovi už bola reč, na Miša sa dalo vždy spoľahnúť, že na tom ihrisku niečo vymyslí, a Farky by ma asi zabil keby ho sem nenapíšem.

Čo by si nám poradil - akým smerom by sa mal Slovan vybrať, aby sa znova postavil na nohy?
Nájsť ľudí, na ktorých sa dá spoľahnúť, nie sú to úplní degeši a majú dostatok peňazí. Dajte mi čas, na tých peniazoch pracujem. :D

Vieš si seba samého predstaviť v nejakej inej florbalovej pozícii - t.j. funkcionár, tréner, masér, manažér... a prečo?
Investor. Páčilo by sa mi vrážať prachy do florbalu. Ešte keby som tak nejaké mal... veď som z chudobného regiónu.

Vieš si predstaviť, že by si sa do Slovana vrátil ako hráč?
Rád si za Slovan zahrám na nejakom turnaji. Ale hrať tu natrvalo už nie. Nešiel som študovať do Prahy aby som sa potom vrátil do Rimavskej. Sorryjako.

Nezapoměl si mluvit po slovensky?
Ne, vole.

Nuž dík za Tvoj čas a všetko dobré v poslednom školskom roku!
Ďakujem za rozhovor a možnosť na tento verejný ego-trip. A na záver, že som nezabudol, by som chcel pogratulovať Slovanu k 10. výročiu založenia klubu!

V komentoch pod článkom na fb môžte Mišovi tiež zaželať všetko dobré do ďalšieho života, prípadne hádať, s kým bude ďalší pokec... V sérii predsezónnych rozhovorov 2020 budeme totiž čoskoro pokračovať... Napovieme, že na rade je predstaviteľ najmladšej generácie Slovanistov a nie hocijaký, ale poltársky florbalista tisícročia... ;-)

Späť