Denisa Uhrinová: Chcem toho získať viac
01.05.2023 08:08
Pred nejakým rokom aj pol sme na našej stránke priniesli rozhovor s našou odchovankyňou Denisou Uhrinovou, v ktorom nám na našu otázku o svojich florbalových ambíciách odpovedala:
"Rada by som si zahrala ženskú Extraligu a získala cenné skúsenosti. Mala som už pár možností hrávať za extraligový tím, avšak pravidlá to nedovolili. Rada by som sa dostala do reprezentácie junioriek, ale bude to ťažké, keďže na Slovensku je čoraz viac báb, ktoré hrajú florbal perfektne."
Denisa sa v priebehu uplynulej sezóny 2022/2023 nielenže zúčastnila Majstrovstiev sveta junioriek v Poľsku, ale jej na krk zavesili bronzovú medailu v 1.lige žien, ktorú vybojovala v drese FTC Fiľakovo a aby jej nebolo málo aj zlatú medailu za víťazstvo v Extralige žien v drese Harvardu Partizánske! Môžeme konštatovať, že Denisa všetky svoje florbalové ambície vrchovatou mierou naplnila v priebehu jednej sezóny!
Keďže sme zvedaví, aké nové výzvy pred ňou stoja, pozvali sme si Denisu opäť na rozhovor.
R: Gratulujeme! Počas jednej sezóny si naplnila všetky svoje florbalové sny! Vedela by si jedným slovom vyjadriť svoje pocity?
D: Si ma prekvapil... Je to až neuveriteľné, že sa to všetko naozaj stalo a to dokonca všetko v jednom roku!
R: Môžeš už smelo skončiť s florbalom. Končíš? :)
D: Určite nie! Chcem toho získať viac. Môžem minimálne obhájiť titul v Extralige. Cieľom do budúcnosti je tiež ženská reprezentácia. Aktuálne na ňu ešte nemám a musím ešte veľa makať!
V reprezentačnom drese proti Nórsku
R: Poďme sa teda porozprávať na reprezentačnú tému. Juniorská reprezentácia sa tvorila v zložitom koronovom období. Kedy si do nej dostala pozvánku?
D: Prvý zraz junioriek bol v decembri 2021. Tréneri vytvorili MSG skupinu a napísali hráčkam, či by mali záujem reprezentovať a zúčastniť sa prvého sústredenia.
R: Predpokladáme, že pozvánku si dostala na základe svojej účasti v úspešnej reprezentácii starších žiačok.
D: Áno. Ešte v septembri 2021, keď ešte nebolo zakázané súťažiť, som sa na zápase proti Partizánskemu stretla s trénermi Ďuríčkom a Rajčanom a oni mi vraveli, že určite budú organizovať sústredenie a pýtali sa ma na môj záujem. So žiačkami v Plzni sme boli dobrý kolektív a preto od začiatku uvažovali s našou skupinou ako základom pre reprezentačný tím. Času na jeho tvorbu bolo totiž veľmi málo, lebo medzi Majstrovstvami sveta junioriek bol tentoraz len ročný odstup.
R: Vraveli Ti tréneri, čím si ich zaujala?
D: Chválili ma, že si viem dobre zakryť loptičku. Toto bol aj dôvod, pre ktorý mi ponúkli miesto v Extralige.
R: Ako teda v čase koronových obmedzení prebiehala Tvoja príprava?
D: Reprezentačný kondičný tréner nám písal týždenné tréningové plány, ktoré sme museli plniť. Spolu sme vtedy trénovať nemohli. Na jednom zo zrazov už na začiatku leta 2022 sme potom mali kondičné testy - skok do diaľky, bežecké intervaly na výdrž a 1500m beh na čas. O krátkosti času na prípravu svedčí aj to, že testy sme už nestihli zopakovať...
R: Kostru reprezentácie kvôli krátkosti času na jej zloženie tvoril úspešný kolektív starších žiačok. Pribudli doň aj nové tváre?
D: Áno, najmä dievčatá, ktoré boli v čase keď sme my hrali v Plzni ešte primladé ako Brídová, Tvrdá či Sabolová. V decembri 2021 nás začínalo 39, na Majstrovstvách sveta môže hrať len 20 dievčat, čiže som musela na sebe pracovať. Ešte aj na záverečnom sústredení na konci augusta, z ktorého sa už priamo cestovalo do Poľska nás bolo 24. Tréneri nám zdôrazňovali, že nemáme miesto v tíme isté a že zverejnená nominácia na IFF stránke nie je definitívnou.
R: Aký je medzinárodný florbal?
D: Hlavný rozdiel je celková rýchlosť - na palici aj na nohách. Bol obrovský rozdiel medzi nami a Češkami, tie dievčatá boli technicky niekde úplne inde, sme sa s nimi nemohli porovnávať. Páčilo sa mi pískanie osobných súbojov, ktoré sa na rozdiel od Slovenska nepískali zbytočne úzkostlivo, takže som si ich mohla konečne užiť! Tu na Slovensku keď dievča v súboji rameno na rameno padne, dostanem dvojku... :(
R: Aké bolo Tvoje postavenie v tíme?
D: Prvý zápas som začala v tretej obrane, no už počas neho spravili tréneri zmeny v zostave a potom až do konca turnaja som hrala druhú obranu spolu s Veronikou Tvrdou. Sama som si bola vedomá, že som počas turnaja urobila množstvo chýb, ale snažila som sa z nich priamo počas turnaja a počas zápasov poučiť a nerobiť ich znova.
R: Ako hodnotili tréneri hru vašej formácie?
D: Herne sme si s Veronikou nesedeli. Nedodržiavala pokyny trénerov, príliš urýchľovala rozohrávku pri zakladaní útoku a skoro nevyužívala moju stranu ihriska. Taktiež pri hre pod tlakom pri vysokom napádaní súperiek nedodržiavala dohodnuté riešenia. Počas sústredení som si v obrane lepšie rozumela s Veronikou Dúbravskou.
R: Pamätáme si Tvoje florbalové začiatky v Slovane, kedy nám dalo neskutočne veľa práce vysvetliť Tvojim rodičom, že sa nemusia báť púšťať Ťa s nami na zápasy. Videli sme však Tvojich rodičov ako na Majstrovstvách sveta, tak aj na Extraligových zápasoch. Ako sa Ti podarilo zmeniť ich postoj k florbalu?
D: To prišlo vekom. Keď som začala v Slovane, mala som 14 a bali sa o mňa. No videli, že vyrastám pri florbale a postupne získavali dôveru v to, že sa dokážem sama o seba postarať a začali ma púšťať všade kde som chcela ísť. Dokonca od Majstrovstiev sveta so mnou začali jazdiť na zápasy. Vozili ma na Extraligové zápasy a asi sa im florbal tiež zapáčil.
S rodinou na Majstrovstvách sveta v Katoviciach
R: Vráťme sa k uplynulej sezóne v 1.lige žien v drese FTC Fiľakovo. Aké boli Tvoje úlohy v tíme?
D: Podržať tím a pomôcť mu najmä v obrane.
R: Napriek tomu si sa stala najviac bodujúcou hráčkou tímu... Je to tým, že si sebec? :)
D: Nie som sebec! Bola som však jednou z najskúsenejších hráčok. Hrali sme na dve formácie, pričom tú druhú tvorili dievčatá, ktoré hrali 1.ligu prvú sezónu v živote a preto sa od nich veľa nečakalo. Rozhodovať sme mali my skúsensjšie v prvej formácii. Možno som sem-tam zasebčila, lebo predsa z obrany som mala viac priestoru na streľbu. Útočiť musia predsa štyri hráčky :)
R: V Slovane si sa ocitla kedysi v rovnakej pozícii ako sú dnes dievčatá z druhej fiľakovskej formácie. Čo na ne vravíš?
D: Ony sa cítia asi rovnako ako ja vtedy, keď som začínala. Spočiatku sa ma niektoré dokonca báli, taká Mária ani Veronika so mnou nechceli chodiť na tréningy. Niektoré hráčky počas sezóny spravili veľký progres, taká Mária si dokáže potiahnuť loptičku, čoho sa predtým bála a veľmi sa tiež zlepšila Sofia, na ktorú sa dá spoľahnúť.
R: V sezóne ste na rozdiel od predchádzajúcej obsadili vynikajúce 3.miesto! Bolo niečo, čo sa Ti nepáčilo?
D: Stávalo sa počas niektorých zápasov, že som bola až demotivovaná výkonmi svojich spoluhráčok. Vadilo mi tiež neustále frfľanie a tiež by som ocenila, keby som sa s niektorými spoluhráčkami stretla aj na tréningu... Keďže návštevnosť na tréningoch nebola taká ako má byť, nevedeli sme si nacvičiť štandardky, nemali sme žiadne štruktúry. Dievčatá si musia uvedomiť, že nesmú zaspať na vavrínoch ak chcú aspoň obhájiť pozície z tejto sezóny. Mohli by sami pracovať na technických zručnostiach, hoci aj doma. Najdôležitejšie je ale rešpektovať trénera a to sa týka všetkých hráčok vrátane mňa. Aj mne sa totiž stalo, že som kvôli hlúposti plná emócií vybehla na Gaba a ospravedlňujem sa mu za to.
Bronzové florbalistky FTC Fiľakovo v 1.lige žien 2022/2023
R: Už si naznačila, že s trénermi Partizánskeho si bola v kontakte počas reprezentačných sústredení junioriek. Aká bola Tvoja cesta do Extraligy?
D: Už pred postupom do Extraligy mi vraveli, že ak postúpia, chceli by ma. Po Majstrovstvách sveta sa to riešilo na úrovni klubov a napokon som podpísala striedavý štart za Partizánske. Neľutujem, keďže je to úplne iné hrať s vyspelými a lepšími hráčkami, než som sama.
R: Ako nováčik ste získali titul Majsteriek Slovenska! Priblížiš nám vašu cestu cez play off?
D: Vo štvrťfinále proti Hurikánu Bratislava som nastúpila na všetky zápasy. Vedeli sme, že nás nečaká jednoduchý súper, ak by sme čo i len trocha poľavili. Doma sme vyhrali oba zápasy a do Bratislavy sme cestovali bez vybaveného ubytovania. Kým bola zápas na začiatku vyrovnaný, boli sme dosť nervózne. Po získaní vedenia to však už bolo dobré a vyhrali sme, dala som aj gól. V semifinále sme čakali na súperky, očakávali sme Spišskú Novú Ves. Napokon si nás však vybralo Pruské. Prvý dvojzápas série som nevycestovala, preto som ďalší víkend cestovala s tým, že do toho dám všetko a napravím svoju absenciu. Strelila som hneď prvý gól v zápase a naštartovala tím k víťazstvu. Rozhodujúci zápas sme hrali doma a zvíťazili 3:1. Vtedy sme vedeli, že si ideme po titul, keďže sme vyradili favorita celej súťaže. Finálovú sériu proti Nemšovej sme začali doma, prvý zápas sme ich k ničomu nepustili, im parkety veľmi nevyhovujú, keďže trénujú a hrajú na umelom povrchu. Druhý zápas už bol o inom, nehrali sme to čo v sobotu, na súperky sme sa len doťahovali, no podarilo sa nám po predĺžení zvíťaziť. Už vtedy sme vedeli, že nás už nik nezastaví. Pred zápasmi vonka som si na tréningu nešťastne vyvrtla členok no napriek tomu som sa snažila hrať čo najlepšie. Mnohé mladé dievčatá boli vyhúkané z množstva divákov na zápasoch. Nedarilo sa nám a pri streľbe sme na rozdiel od domácich neboli zvyknuté na umelý povrch. Naviac nám zranili našu kľúčovú hráčku Lenku Červenú.
R: Ťa prerušíme - počas sezóny tréneri stavali Lenku Červenú do obrany. Keďy ju vrátili naspäť do útoku?
D: Po zápasoch proti Pruskému tréneri namiešali formácie tak, aby boli viac vyrovnané. Bolo to veľmi dobré, Lenka sa dostala do útoku, ja do prvej obrany.
R: Poďme späť na rozhodujúci finálový zápas....
D: Tréneri nám vraveli, že posledný krok býva najťažší aj najkrajší. Vo finále sa mi dovtedy nepodarilo skórovať, avšak v rozhodujúcom zápase som strelila hneď úvodný gól, čo ma ešte viac nakoplo. Sledovala som loptičku pri súboji spoluhráčky s protihráčkou a keď som sa k nej dostala, poslala som ju do protipohybu brankárky. Už keď som videla, že jej letí ponad ruku som sa tešila z gólu. Následne som nahrala Tamare Dobošovej na 2.gól počas presilovky. Do poslednej tretiny sme šli s vedením 3:0 a vďaka našej obetavej hre sme súperkám dovolili streliť už len jeden gól. Počas hry súperiek bez brankára sme vedeli, že už musíme prežiť len toto. Čas som vôbec nesledovala, avšak keď začali diváci odpočítavať posledné sekundy, začali sme oslavovať. Neviem, či vôbec rozhodcovia stihli odpískať posledný hvizd, keď sme už boli všetky na palubovke. Bolo to neopísateľné. Tréner Ďuríček nám vravel, že jeho snom bolo znova vypredať halu. Sen sa mu splnil spolu so ziskom titulu. Zaň musíme zavďačiť brankárke Radke Mládenkovej, ktorá prišla ako prvá s tým, že jej cieľom je titul Majsteriek Slovenska. Samotné oslavy začali už v telocvični a pokračovali na salaši pri Partizánskom až do rána.
S trénermi Ďuríčkom a Rajčanom
R: Vo florbalovo vyspelejších krajinách sa hrá finále ligy na jeden zápas. Vy ste si to posledným rozhodujúcim finálovým zápasom v podstate odskúšali. Nebolo by to takto lepšie, hrať jeden superfinálový zápas?
D: Úprimne si myslím, že finále by sa mohlo hrať takto na jediný zápas. V princípe by to bolo pre oba tímy ľahšie a aj pre fanúšikov by to bolo jednoduchšie a zaujímavejšie.
R: Ako bude vyzerať sezóna 2023/2024 v Tvojom podaní?
D: Sústrediť sa chcem na Extraligu. V tejto sezóne bola pre mňa prioritou 1.liga, s tým som šla na striedavý štart. Pre môj osobný rozvoj by bolo najlepšie prestúpiť do Partizánskeho, aby som sa aj zlepšovala. Kedysi v Slovane som mala pred sebou Kristínu Čintalanovú, na ktorú som sa chcela dotiahnuť a v Partizánskom by som opäť mala také spoluhráčky, ktoré by ma ťahali vpred. Je to ale na dohode klubov.
Fotka pre šťastie aj s barančekom...
R: V súčasnosti si zamestnaná ako pedagogický asistent na Základnej škole Š.M.Daxnera v Rimavskej Sobote. Dokonca tam vedieš aj florbalový krúžok. Máš aj trénerské ambície?
D: Som pedagogickou asistentkou, je to moje prvé zamestnanie po škole a veľmi sa mi páči. Vyhovuje mi kolktív v práci a aj deti, s ktorými pracujem. Na krúžku mám veľa detí a to som oslovila len jednu štvrtácku a dve tretiacke triedy. Viac by som ani nezvládla. Keď raz skončím kariéru, bola by som možno ochotná trénovať deti, ak na to budem mať čas.
R: Ďakujeme za rozhovor!