10 rokov Slovana & TOP 10 Slovana
27.04.2020 09:52
28.apríla 2020 sme si pripomenuli okrúhlych 10 rokov od oficiálneho začiatku pôsobenia nášho FBC Slovan ako florbalového klubu.
Pri pohľade naspäť je tých desať rokov nenormálne dlhá doba. Pri pohľade naspäť vidíme film so stovkami účinkujúcich, tisíckami zážitkov, úspechov, ale i sklamaní. Pri príležistosti nášho výročia prinášame rebríček Top 10 odpovedí na otázku: Čo robí náš Slovan Slovanom?
#1 Prvá loptička
Dnes to znie priam ako legenda, ale skutočne sa to tak stalo. Na jeseň roku 2009 pedagógovia stredných škôl v meste organizovali mestskú ligu stredných škôl vo florbale. Partia gymnazistov okolo Milka Kostoviča mala cez vtedajšieho správcu telocvične T-18 pod Šibeničným vrchom možnosť vo voľnom čase trénovať a pripravovať sa na ligové zápasy. A po jednom tréningu na jednu zablúdenú loptičku zabudli...
V tejto telocvični trénovali a dodnes trénujú zápasníci Lokomotívy Rimavská Sobota, ktorí v rámci rozcvičky pred tréningom hrávajú futbal. Lepšie povedané zápasnícky futbal. Jedného dňa v telocvični našli zvláštnu dierkovanú loptičku, nuž začali hrávať s ňou. Až keď bola loptička takmer nepoužiteľná, začali sa zaujímať o to, pre aký šport je určená. A pri tom v hlave Miša Radnótiho a Riša Totkoviča, zápasníkov odchovaných na SOŠTAP, vzkrsla myšlienka založiť v meste florbalový klub. Veď prečo by aj nie... Obaja sa okrem zápasníckej partie pohybovali v prostredí rimavskosobotských futbalových fanúšikov a tak z podskupiny IZS v rámci Gemer Rascals začali verbovať ochotných ľudí priložiť ruku k dielu, založiť klub a hrávať florbal súťažne...
Vďaka prvej loptičke stovkám ľudí v našom meste a okolí vstúpil florbal do životov. Preto má táto prvá loptička dodnes miesto vo vitrínke medzi klubovými trofejami.
Prvá loptička
#2 Slovan
Názov klubu nebol jeho zakladateľmi zvolený náhodne. Prihlásili sa ním k tradícii klubov s názvom Slovan v Rimavskej Sobote, ktorá začala ešte v roku 1922 prvým čisto slovenským športovým klubom. S tým je okrem iného dodnes spätý dnešný futbalový štadión, ktorý práve Slovan v spolupráci s maďarským klubom REPOS postavil na jeho dnešnom mieste. V 50-tych rokoch minulého storočia v meste pôsobil Slovan ako športový klub venujúci sa futbalu, atletike a tenisu, neskôr aj volejbalu, hádzanej či basketbalu. V súčasnosti však okrem florbalového klubu nesie názov Slovan už len volejbalový klub žien.
#3 Vlastný jazyk
Nie, nie, nekodifikovali sme si vlastný jazyk, v Slovane sa rozpráva po slovensky, tu a tam po maďarsky, vyskytla sa aj potreba komunikovať medzi sebou v angličtine, keď za nás hrávali maďarskí reprezentanti Gergely Szabó a Krisztián Nádor.
Pod našim vlastným jazykom nerozumieme ani prezývky - tie sú v každom kolektíve a mnohé si hráči priniesli z mimoflorbalového prostredia. V Slovane sa však používajú niektoré pomenovania a ustálené frázy, ktorým nikto mimo nás nerozumie.
Príklady:
- Aláska: zo srdiečka vyvierajúci romantický cit, prípadne pomenovanie objektu tohto citu
- Miniarovka: rozohrávka voľného úderu po tom, čo sme získali loptičku, ktorá opustila ihrisko spôsobom, že loptička opustí ihrisko, pričom letí opačným smerom, ako by ste predpokladali
- Totkovičovka: rýchle založenie protiútoku nášho súpera našim posledným obrancom
- Zber čerešní: výpony lýtok v kombinácii s výpadmi ako súčasť dynamickej rozcvičky
- Tujkové hospodárstvo: Spôsob (ne)zmysluplného míňania peňazí, ktoré nemáme, na okrasné dreviny, ktoré vyschnú
- Čičifalu: obec Čerenčany, okr. Rimavská Sobota
- Fu kámo - sevas kámo: pozdrav, podivenie a úplne najdrahšie originálne tričko v histórii
Každý kto si v klube niečo prežil, by vymenoval ďalšie a ďalšie...
Aj niektoré grafiky dávajú Slovanistom iný význam, než ostatným ľuďom :p
#4 Klubový znak
Po vzniku Slovana počas jari 2010 klub dlhší čas nemal potrebu mať klubový znak, keďže nás skôr trápilo, ako sa naučiť hrať florbal, pravidlá florbalu, zháňanie hráčov, dresov či miesta na tréningy. Postupne, v rámci svojej propagácie, Slovan použil viaceré logá.
Logá Slovana 2010-2011
Až na jar roku 2012 pred prihlásením klubu do SZFB prišla na rad potreba vytvorenia klubového znaku, ktorý by nás reprezentoval. Ako prvá voľba sa samozrejme ponúkala možnosť použiť znak Š.K. Slovan z roku 1930, ktorého vzhľad sa nám však nepodarilo potvrdiť. Preto si Slovan 1.mája 2012 vytvoril vlastný originálny symbol - z histórie klubových znakov špotových klubov bola možnosť použiť za základ buď štít, kruh, alebo kosoštvorec. Práve posledná možnosť - hojne sa vyskytujúca v nemeckom športovom prostredí - bola zvolená za základ. Ten je doplnený o stredový obdĺžnikový štítok nesúci názov klubu, rok jeho založenia - vrchný cíp kosoštvorca obsahuje florbalovú loptičku, spodný cyrilometodský dvojkríž s trojvrším, historický symbol územia na sever od Matry. Znak klubu tak zosobňuje všetko, čo jeho zakladatelia založením klubu sledovali a s menšou grafickou úpravou je používaný dodnes.
Znak klubu z roku 2012
V súčasnosti používaná grafická úprava znaku
#5 Mladosť
Zakladatelia klubu vyznávali jednoduché, jemne arogantné a fatalistické heslo "smiech - prejde, nás - nikdy!" Tento prístup má preto Slovan v génoch, čo v priebehu rokov neustále narážalo, naráža a bude narážať na síce logickú, ale márnu snahu druhej skupiny členov klubu, ale aj florbalového zväzu, rozhodcov, športových novinárov či sponzorov: aby bol Slovan seriózny, predvídateľný a nudný športový klub.
Slovan v jeho začiatkoch, to bola číra erupcia mladosti so všetkým s tým spojeným - hlučnosťou, drzosťou, neochotou počúvať rady, nezodpovednosťou aj tých najvyššie postavených členov klubu dovedenou občas až do absurdných rozmerov. Na druhej strane nám to prinášalo každý deň desať vtipných zážitkov, keď sme sa kvôli smiechu a zábave občas nestíhali ani na zápas dostaviť.
Áno, postupne sme na vlastných chybách zisťovali, že proti vetru sa cikať neopláca a aspoň základné činnosti v klube už majú svoj poriadok, sú v súlade s predpismi a občas aj zákonmi, pretože inak by klub tých 10 rokov neprežil. Aspoň v rámci jednotlivých tímov je však snahou mať naďalej neformálne, uvoľnené vzťahy a pestovať florbal tak, aby pre jeho členov bolo športovanie v prvom rade zábavou.
#6 Slovanistky
Pritiahnuť dievčatá k športovaniu a florbalu sa zdalo byť spočiatku neskutočne náročné. A to napriek tomu, že klub mal snahu florbal dievčat podchytávať v podstate od svojich prvých rokov. No darmo bola možnosť v rámci amatérskej Miniflorbalovej ligy postaviť zmiešané družstvá, darmo sme robili školské turnaje pre základné školy s vypísanou kategóriou pre dievčatá, dlho bol počet florbalistiek v klube na čísle 0.
Na jar roku 2014 sa ako prvá lastovička uskutočnil turnaj mladších žiačok za účasti dievčat z Poltára a dvoch družstiev ZŠ Mihálya Tompu z Rimavskej Soboty. Následne v prvý deň štvrtého ročníka MFL zakľakla do bránky Peťa Medve Gembešová a stala sa tak prvou ženou v súťaži - zlé jazyky tvrdia, že to dostala príkazom od manžela... Nasledovali ju Michaela Antalová a Lucia Staššáková, ktoré do tímu Napola pritiahol Lukáš Benda a neskôr Alexandra Korytiaková v tíme FBK Hornets.
Lucka Staššáková, MFL 2014/2015
V rámci ďalšieho ročníka Miniflorbalovej ligy žiačok sa už objavili viaceré šikovné dievčatá, ktoré podchytil tréner Michal Radnóti a začal s nimi pracovať so snahou z nich jedného dňa postaviť ženský tím a... zvyšok je známa história, keď Slovanistky dosiahli najväčšie klubové úspechy celej desaťročnice! Potvrdilo sa, že aj z malého zrnka, ak padne na úrodnú pôdu, môže vyrásť mocný strom.
Záverom k Slovanistkám - porovnajte si prvú spoločnú fotografiu Slovanistiek po prvom prípravnom zápase v roku 2015
s tou poslednou, po zisku strieborných medailí v 1.lige z roku 2020
na oboch nájdete jedine Kristínu Čintalanovú. Tá to celé prežila ako hráčka, istý čas kapitánka, potom slovenská juniorská reprezentantka, extraligistka v drese NTS Nemšová, až napokon dotiahla Slovan k striebru v 1.lige ako hrajúca trénerka. To je hodné rešpektu od všetkých ostatných spoluhráčok, súperiek, Slovanistov a športovcov celkom!
#7 Nezlomnosť
Hrať za Slovan, to nebolo privilégium. To nám občas pripadalo ako za trest... Znamenalo to tréningy v nevykúrenej tmavej telocvični na deravej podlahe, nosenie deravých dresov občas o dve čísla väčších a tu a tam aj vypraných, cestovanie s využitím maximálnej kapacity osobných áut a "občas" jemne cez limit, tvrdosť od trénerov, nepochopenie od rodičov, nenávisť súperov a nepriazeň rozhodcov. Dôsledkom toho však je skutočnosť, že každé družstvo Slovana sa vyznačuje nezlomnosťou a po tom, čo dosiahne určitú florbalovú úroveň sú Slovanisti či Slovanistky schopní otáčať zápasy, vyhrávať ich aj bez možnosti striedať, biť sa so skúsenejšími a lepšími hráčmi disponujúcimi súpermi ako rovný s rovným.
Kto nechce vidieť spojitosť ťažkých podmienok s týmto našim charakterom, je slepý.
#8 "Slovan žije!"
Dlhoročný pokrik slovanistického Áčka sa v repertoári objavil na turnaji v Topoľčanoch v roku 2011 a sprevádzal mužov Slovana až k rozpusteniu družstva v roku 2018.
#9 Miniflorbalová liga
Po Slovanistkách druhý najúspešnejší projekt klubu v jeho desaťročnej histórii bola Miniflorbalová liga v Rimavskej Sobote, skrátene MFL. MFL bola v polovici uplynulého desaťročia v našom meste a jeho širokom okolí pojmom.
Začiatky súťaže boli ťažké. Ligu sme založili, aby sme dali vedieť o Slovane a florbale vôbec. Pôvodne víkendová liga amatérskych tímov zložených prevažne z bývalých, alebo aktuálnych stredoškolákov odchovaných na školskej mestskej lige sa rodila pomaly, až si napokon 19.12.2010 v telocvični ZŠ M.Tompu na ulici Vansovej skrížili florbalky Rišo Totkovič, prvý kapitán Slovana a Matej Blahuta, jeho neskorší nástupca na kapitánskom poste. Tým otvorili dejiny súťaže, ktorá sa počas piatich ročníkov rozrástla zo štyroch tímov, 40 hráčov a necelej desiatky odohraných zápasov na súťaž 15 tímov s vyše 200 hráčmi a viac ako stovkou odohraných zápasov v ročníku! Neľútostné súboje v súťaži vychovávali hráčov, ktorých sa potom s väčšími či menšími úspechmi darilo lákať do dresu Slovana a z roka na rok tak vylepšovať jeho kvalitu a umiestnenia v 2.florbalovej lige.
Samotné súťaženie by však z MFL nikdy nespravilo to, čím sa napokon stala - liga si získala popularitu vďaka kreativite a množstvu hodín práce jednotlivých Slovanistov - najmä Mišom Radnótim, pokračujúc Jožom Alušíkom, Lukášom Bendom, Jarom Miniarom, Rišom Totkovičom, Petrom Tóthom, Ivom Tóthom a ďalšími. Už od 2.ročníka klub vyrábal zberateľské kartičky - áno, pre amatérskych hráčov v amatérskej lige! uskutočňoval sa Zápas hviezd, od 3.ročníka mala liga svoj vlastný elektronický magazín , ktorý od 4.ročníka prešiel do tlačenej podoby a bol k divákom k dispozícii na zápasoch! Na zápasoch v piatok večer nechýbal nealko bufet s večne neprítomným bufetárom Pecom, súťaž mala svojich fotografov a fotoskupinu na facebooku, pravidelných divákov...
Titulky niektorých Magazínov MFL 2014/2016
A potom v čase, keď sme na jeseň 2016 v Slovane rozmýšľali nad videomagazínom, či rozširovaním ligy do ďalších miest regiónu prišiel šok: riaditeľ Základnej školy nám odmietol prenajať telocvičňu. Oficiálnym dôvodom bola jej dostatočná vyťaženosť.
O jej vyťaženosti vo večerných piatkových hodinách sa môžte presvedčiť na vlastné oči dodnes...
Zanikla tak súťaž, ktorá florbalu v regióne otvorila dvere. Všetky pokusy o jej obnovenie v iných priestoroch, či v okolí úspech nepriniesli...
Logo Miniflorbalovej ligy v Rimavskej Sobote
#10 Osemnástka
Alebo keď chcete typová telocvičňa T-18 k Slovanu patrí od jeho prvopočiatkov, ako sme spomenuli pri Prvej loptičke. Tu, v tejto telocvični sa zrodil nápad založiť športový klub, tu v tejto telocvični bol formálne - sediac na posilňovacích lavičkách a stoličkách len tak medzi činkami - Slovan založený, tu sa konajú významné klubové zhromaždenia a tu klub od roku 2014 aj sídli.
Rez typovou telocvičňou T-18
Osemnástka sa stala našim domovom a väčšina Slovanistov v nej strávila stovky tréningových hodín ako aj množstvo svojho voľného času. Samozrejme - snívame o tom, že raz budeme mať v meste k dispozícii normálnu športovú halu - s rovnou palubovkou, hľadiskom a vykurovaním v zimných mesiacoch. Snívame o tom už od prvých dní, ako bol Slovan založený a budeme náš sen snívať naďalej. Dovtedy je však našim domovom Osemnástka!
V Osemnástke sa nielen trénuje, ale aj súťaží... keď sa dá :)
2010 - 2020
Slovan - žije!
Matej Blahuta, kapitán Slovana 2015-2016: "Čo si tak spomínam, tak tá liga bola pre mňa viac dôležitá ako stužková s maturitami dokopy"
Funbal - dodnes sa každý rok v lete podieľa Slovan na organizácii viacdňovej súťaže v tomto tvrdom kontaktnom futbale na žinienke
Lukáš Benda, člen vedenia klubu od roku 2013 až dodnes: "Keď som mal 12 rokov, povedali mi, že na Šibiaku chodia deti hrávať futbal a môžu sa pritom biť. Tak som sa stal zápasníkom."
Na svoj prvý druholigový zápas nastúpil A tím Slovana v zostave: Gate - Stejkáčik, Fulles, Jude, Dedo, Navicichlid, Nervák, Geco, Umpalumpa - kto dnes toto vylúšti??
Jozef Alušík, zástupca organizátora Miniflorbalovej ligy 2012-2016: "Súťaž je od začiatku otvorená pre zmiešané družstvá, na prvé odvážne dievča stále čakáme. Chápem, že pre ne to nie je ľahké, miniflorbal je kolektívny šport a tomu sa ženy vo všeobecnosti málo venujú - keď už športujú, tak skôr individuálne. Ale v minulej sezóne sa nám podarilo zorganizovať turnaj pre mladšie žiačky a na tých dievčatách bolo vidieť také isté odhodlanie a zápal pre hru, ako na chlapcoch. Majú to v sebe, len doba je taká, že sú im ponúkané samé ľahšie cesty: namiesto driny na palubovke tabletky na chudnutie, namiesto zábavy pri športe "zábava" pri chlaste, namiesto radosti z pohybu šminky na tvár. Ale sme optimisti, my im stále dáme tú možnosť hrať a je len na nich, či ju využijú."
Zaujímavé je čítať menné zoznamy hráčok z Miniflorbalovej ligy žiačok 2015, v ktorých je viacero dodnes hrajúcich hráčok A-tímu Slovana
Kto si predsa len chce pospomínať na vývoj dievčenského tímu, nech pekne postupne číta a neprestane žasnúť!
Pre pamätníkov MFL sa zachovali aspoň nejaké videá na youtube:
- rozhodujúce predĺženie vo finále 3.ročníka
- časť otvorenia zápasu hviezd v 4.ročníku MFL
- rozhodujúci finálový zápas 5.ročník
-
Telocvične tohto typu boli stavané podľa vzorového jednotného projektu v rokoch 1975 - 1985 ako riešenie nedostatku športovísk v Československu. Telocvične boli jednoduchej lacnej drevenej konštrukcie s projektovanou životnosťou 25 rokov